ahojte, mám problém s rodičmi. rieši sa dovolenka, ako obvykle- all inclusive na 12 a viacej dní. už z tých dovolniek mam takú nechuť- zakaždým sa stalo, že sa rodičia pohádali. vždy som lietala medzi nimi, aby ani jeden nebol urazený že sa s ním nebavím. nakoniec to aj tak dopadlo tak, že sa v polke dovolenky začali baviť a na mňa ostali urazení, bud kvôli tomu, že som sa s nimi pohádala kvôli tomu druhému, alebo pre to, že som sa bud s jedným, alebo druhým nebavila dostatočne. neviem ako im mám povedať nech idú sami. vždy ma presvedcia že pojdeme na 6 dní a všetko bude fajn, nakoniec a tak v cestovke vyberú ten zájazd, ktorý je najdlhší. nebaví ma sedieť v uzacretom rezorte sama, nebaví ma lietať medzi nimi a taktiež mi to vyvoláva neskutočné stresy. pokial nadhodím tému že nechcem ísť skončí to tým, že oni sa bezomňa nedohovoria a že som rozmaznané decko ktoré si nič neváži. mám 19 rokov, čo mám robiť?
rodičia
je jedno ako im to povieš, stačí aby si si za svojimi slovami aj stála. - Na dovolenku s vami nepôjdem, cez leto mám svoj program. (brigádu, pomoc kámoške alebo zaskakuješ za kámošku na brigáde, plánujete si turistiku, chatovačky... chceš ísť pozrieť kámošku na týždeň do vzdialenejšieho mesta... výhovoriek si môžeš nájsť habadej). A ked aj rodičia dovolenku pre vás troch kúpia, jednoducho sa zbaľ pár dní pred dovolenkou a odíd ku kámoške. Nediskutuj s nimi, nevysvetľuj im nič, zahraj pokazený gramofón a dookola opakuj to isté - ja som vám ale povedala že na dovolenku s vami nejdem, nepočúvate čo vám hovorím, váš problém, nie môj. A presne tak to aj musíš brať. Ak vyhodia peniaze do luftu, čo už. ALE poučia sa z toho (možno) a nabudúce to už za teba platiť nebudú.
Tu pomôžu len činy, nie slová. Ty potrebuješ byť pevne rozhodnutá, stáť si za svojim a urobiť presne to, čo si aj povedala.
Podla mna neuvedomia, lebo nechcu, alebo aj nemusia.. ale v ostatnom suhlasim s Jankou.
ttt: rodičia si z Vás spravili hromozvod svojich vlastných nespracovaných problémov..pozornosť potrebujete zamerať na to čo prežívate (ako sa cítite) a prejaviť to a následne im ukázať, kde sú hranice (napr. tým, že na tú dovolenku nepôjdete). To, že Vám hovoria, že sa bez Vás nedohovoria a že ste rozmaznané decko, ktoré si nič neváži je iba ich spôsob, ako Vás vtiahnuť späť do hry a boli ste im hromozvodom...V tomto smere sú deti oni, sústreďte sa na seba, pomôže to Vám, ako aj im, keďže budú musieť čeliť realite - svojim problémom (už nebudú mať vo Vás hromozvod) a možno si aj uvedomia, že svojim správaním Vám naozaj ubližujú..
helgaJ, ak by ste aj reálne čítali, dozvedeli by ste sa že mi NEJDE od zaplatenú dovolenku. zasa nie som až taká nevdacnica a nejde mi len o peniaze, ak vám, to už je váš problém :)
ide mi o to, že ma nebaví byť vkuse pod psychickým zlakom. áno, môže sa to zdať že sa sťažujem že idem na dovolenku, ekd niektorí more ešte nevideli ale reálne mi ide o to, čo tam zažívam, že polku dovolenky lietam od jedneho rodiča k druhému a druhú polku dovolenky zažívam to, že sa somnou nebavia.
tak prosím, odpustite si tieto trápne narážky, ak nemáte čo povedať nepovedzte nič
Mas sa o to prestat zaujimat. Mas svoj zivot, co najskor sa usamostatni.
Ci ti ide len o dovolenku zaplatenu rodicmi?
Daj na seba kontakt. Namiesto teba môžem ísť s nimi na dovolenku ja. V živote som naživo nevidel more, tak môžem to využiť.
Povedz im, ze nechces ist a hotovo a nech si vypravaju co chcu. V 19-tich rokoch som uz ani ja netravila spolocnu dovolenku s rodicmi. Toto nie je vec, do ktorej by ta mali nutit.
