Mam takýto problém. Mám susedu, ktorá ma furt volá na kávu do mesta. Mne to vo však vadí, lebo:
1. Som introvert, najradšej som sama so sebou. A na chodenie na kávy mam dve dobré kamarátky a ľudí z rodiny.
2. Ona je strašná klebetnica. Viem, že už niekoľko ľudí zatiahla do špinavostí. Niektorí kvôli nej prišli o prácu, ďalším sa rozpadli vzťahy. Na to som však prišla neskôr. Len príde a začne, "čo si myslíš o tom a tom človeku? Nechová sa dobre, však?" Mňa však tieto veci nezaujímaju. Snažila som aj pocit zo seba nudnú spoločníčku, ktorá má otázky odpovie len "Hm" a inak skoro nič nepovie, ale nepomáha.
Problem je, že keď som sa tu sťahovala, bez toho, aby som ju poprosila, mi sama začala pomáhať s vynašaním veci. A teraz sa cítim taká akási zaviazana.
Ľutujem, že som už prvýkrát neodmietla jej pozvanie na kávu, lebo teraz neviem, ako na to. Ja som ju vlastne už skúšala viackrát odmietnuť. Ale nastalo to, že zrazu mala červené oči a slzy v očiach. A takým vyčítavym a takmer plačlivym hlasom začala mi pripomínať, ako mi vtedy pomáhala so sťahovaním. Cítim sa vtedy ako chlap, ktorému manželka vyčíta, keď chce ísť na pánsku jazdu bez nej. A to som pritom žena. Je o 16 rokov staršia a otravná ako pijavica.
Čo mám robiť? Ja len chcem, aby mi dala pokoj. Za mnou ani nechodí veľa ľudí, ani ja sa s veľa ľuďmi nestretavám. Čo to nechápe a nevidí, že som introvert a chcem pokoj?
Pomoc! Som v nej už na nervy.
Ďakujem.
