neviem vyriešiť problém s rodičmi

dc, to znie tvrdo iba tebe. Alebo mäkkýšovi, čo je zvyknutý sa podriaďovať, byť submisívny pre pokoj v rodine. Ale nič tvrdé na mojich radách neni. Obrazne ti to poviem takto - chodíš stále do tej istej reštaurácie, kde si dáš jedlo, čo ti nechutí, preháňa ťa z neho a namiesto toho aby si sa išla najesť radšej niekde inde, ako blbá sa tam vraciaš a chodíš celé roky do hnusnej reštiky. V nádeji, že možno raz tam budú variť dobre.
Také niečo robí len blbec. Normálny človek sa v hnusnej reštike naje raz, a potom sa jej oblúkom vyhne.

Vyberáš si s akými ľuďmi tráviš čas! Tak si vyberaj takých, pri ktorých sa cítiš dobre. Na návšetevy k rodičom predsa chodíš, čo potrebuješ z domu zobrať, si môžeš zobrať pri návšteve.
Robíš chybu v tom, že chceš aby mama bola normálna, aby sa ona zmenila, aby ti ona prestala ubližovať... ano, môžeš čakať, či sa k niečomu takémuto dopracuje. Ale tak isto máš možnosť chrániť samu seba a stretávať sa s rodičmi minimálne. Žiť konečne podľa seba, tak ako sa tebe páči, obklopovať sa priateľmi s ktorými ti je fajn, plánovať si akcie, koncerty, cestovateľské festivaly... zamestnávať sa aktivitami ktoré ťa napĺňajú. Pusti rodičov z hlavy, vytesni ich, oni sú šťastní a zdravý aj bez teba. Ty to nevieš, stále nosíš rodičov "so sebou". Vo svojej hlave. Pusti ich, uvoľni sa, relax... naozaj by ti dobrý psychológ pomohol. Keď na to dozrieš, nájdeš tento alebo iný spôsob ako si pomôcť. Zvládneš to.

Kafe, ciatlisi (prepáč ak som skomolila Tvoje meno :D) kafe je jednoduchšie..
Kafe..znie to tvrdo čo si napísala ale áno, je to jediné riešenie..bud prestať čokoľvek pýtať alebo sa nesťažovať..
Len ono by to bolo pre mňa pohodlnejšie keby mi niečo poslali a tak.ušetrila by som finančne aj námahou...otázka je čo za čo stojí..

Ciatlisi..hej som veľmi citlivá..často precitlivená.stačí že mi niekto niečo povie a veľmi to prežívam a riešim a som na to citlivá..
Ale či som taká či onaká asi musím robiť to čo kafe napísala..
Inak to asi nepôjde..aj za cenu finančných strát a možno nepohodlia..

Ďakujem vám obom za váš čas a ochotu zaoberať sa mojim problémom. Ste zlaté..aj všetým ostatným...

suhlas s kafe :)
drazdive crevo, este ma napadlo, ci nahodou nepatris medzi "vysoko citlive osoby" ....jednodu ho nie si clovek ako ostatní, si menej aktívna -čiže viac pasívna a viac čakáš na reakcie ostatných ľudí, čomu sa väčšinou (často ) prispôsobíš.
Príp..či nie si náhodou pomalá oproti iným ľuďom (chôdza, myslenie)...www.pronaladu.cz
....mňa sa to napr. týka. Preto aj to, čo radí kafe (alebo ja) tebe, sa ti bude ťažšie presadzovať než človeku, ktorý nie je vysoko citlivá osoba. Ty proste nevieš byť "tvrdá" na ľudí za obvyklých okolností (neviem, či sa mýlim :) ).

A ešte mám jednu otázku - či nie si náhodou taká, že ak sa zameriaš na svoj vnútorný pocit existencie (myslím, že si písala, že máš vzťah), ale či aj napriek tomu, že máš rodičov, ale aj partnerský vzťah, či náhodou nepociťuješ TAKÚ VNÚTORNÚ SAMOTU, AKO KEBY SI NA TENTO SVET NEPATRILA, ako keby si si pokladala otázku "Čo mám robiť?" Ja neviem, kam partím a kto som...Ako keby si nevedela, čo so životom (celkovo). (Ja mám tento pocit od skorého detstva a neviem prečo to je. Možno je to od narodenia a možno majú na to vplyv rodičia prííp. oboje.) To len tak zatial medzi rečou

ak sa od nej nevieš odpútať sama, skús to s pomocou. Vyhľadaj kvalitného psychológa/psychoterapeuta. Lebo bud si nájdeš rovnako hnusného chlapa, čo s tebou bude manipulovať, ubližovať ti a citovo ťa vydierať alebo sa dopracuješ k tomu, že vo veku 45r si stále sama, vyklepaná, rozbitá, mama za zadkom a život na houby. Nič moc vyhliadky.
Ty sa pekne pozri na seba, čo môžeš urobiť ty a nepindaj na mamu, že toto by nemala robiť. Lebo ty ju predsa poznáš, vieš aká je a vieš čo robí! Tak jej to nedovoľ. Obmedz kontakt na minimum (raz za pol roka). Nechci od nej NIČ. Tú vec čo si chcela aby ti poslala, nemohla si sa zaobísť bez toho? Predsa vieš ako sa chová, to už si mohla dopredu vedieť, že ti pošle viac vecí. Ty jednoducho DÁVAŠ mame PRIESTOR, MOŽNOSTI, aby ti ubližovala. Správna reakcia od teba by bola - nestojí mi to za nervy a hádku, od mami niečo pýtať. Toto by si zase ty mala robiť a nerobíš to. Čo už.

Dakujem velmi pekne za príspevky..Kafe aj ďalším..ten článok o narcitstických rodičoch som si prečítala niečo na tom bude..
Aj dnes som mamku pýtala aby mi poslala z domu len jednu vec, poslala mi zase viac, ked som jej to v telefone vyčítala opäť...že som nevďačná..a že či som vôbec schopná urobiť dobro pre iných? že už mi nikdy nič nepošle a pod..
Myslím že správna reakcia by bola..okey fakt chceš len túto jednu vec? ja na to áno..a tak pošle len tú jednu..
či nie?
Proste ked vie že sa preto hádame a stále urobí to isté..potom mi vynadá a zloží telefón..
Myslím že to nie je OK..celý život sa ku mne takto správa...a stále som zlá dcéra..minule mi hovorila že som tučná a či sa nehanbím.ked ma potom preto videla plakať povedala mi že som už dospelá žena ktorú taká somarina nemôže zobrať a že je to trápne kvôli tomu plakať..tiež mi povedala že to myslela len zo srandy..ale vtedy mi to tak neprišlo..
Proste ovláda moje myslenie spochybňuje akúkoľvek moje rozhodnutia...či sa nehanbím, ako môžem, že nie som normálna a pod..
žiadna úcta, rešpekt, tolerovanie názoru...ticho pri nesúhlase..
Obávam sa, že moja mamka je sčasti fakt narcistický rodič..ktorý mnou slušne duševne manipuluje..
Mám ju rada, ale toto by nemala robiť..viem, že je so mnou v ťažkých chvíľach...ale jednoducho....nikdy mi nedovolila dýchať, byť slobodnou, byť takou akou chcem...
Kafe..kiežby to šlo tak jednoducho..ja sa neviem od nej tak psychicky odpútať

Chcem svedčiť o tom, ako som sa dostala späť po priateľskej priateľke, boli sme spolu 3 roky, nedávno som zistil, že moja priateľka má vzťah s iným chlapcom, keď som sa s ňou postavil, viedla to k hádkam a ona konečne zlomila so mnou, som sa snažil všetko, čo som mohol dostať ju späť, ale všetko bez úspechu, kým som nevidel post v a. vzťahové fórum o kúzelníkovi, ktorý pomáha ľuďom získať späť svoju stratenú lásku skrze kúzlo, najskôr som pochyboval, ale rozhodol som sa to vyskúšať, keď som kontaktoval toto kúzlo prostredníctvom svojho e-mailu, pomohol mi obsadiť re-union kúzlo a moje dievča priateľ opustil chlapec a vrátil sa mi do 3 dní, sme šťastne spolu znova. Kontaktujte túto skvelú kúzelnú kariéru pre váš vzťah, manželstvo a ďalšie problémy jeho prostredníctvom E-mailu: DROGUDUTEMPLE@AOL.COM, ďakujem moc DR OGUDU

kafe

pozri, pomohlo ti vysvetľovanie? Nie. Pomohli ti hádky? Nie. Sú to rodičia, takže určite slušná máš byť, ale inak sa nedá, len ich pomoc, veci odmietať a trvať na tom. A že sa mama urazí? Ju to prejde. Zakaždým ju to prešlo. Urobila si niečo zlé? To, čo rodičia robia ti vadí a ja osobne nie som zato, aby človek zaťal zuby a znášal chovanie blízkych len preto, že sú to rodičia. Ten rešpekt má byť obojstranný, nie len z tvojej strany. A že oni rešpekt nemajú a urážajú sa, ked neni prečo, to je ich chyba. Nie tvoja. Ľúbia ťa spôsobom, ktorý ťa obťažuje, vadí ti. Ak súrodencom darčeky vyhovujú a návštevy u rodičov robia každý druhý týždeň, prosím, oni sú slobodní tiež. Ale vďačnosť je o niečom inom, nie že skáčeš ako oni pískajú, to si potrebuješ ujasniť TY v SEBE. Pocit viny nepomáha ani tebe ani rodičom. Nedaj si nabulikať, že si zlá. Nie si. Si samostatná tak, ako to vyhovuje tebe (nie súrodencom). Na to máš právo. Tak ako ľuďom chutia rôzne jedlá, preferaujú kadejaké záujmy a neexistuje niečo ako že toto jedlo ti chutiť nemôže, lebo mne chutí iné. Alebo toto ťa nemôže baviť, lebo mňa to nebaví robiť. Vytýč si svoje vlastné hranice, do čoho si už nedáš kafrať a ak to nevedia rešpektovať, nech sa urážajú. Necíť sa kvôli tomu zle, neni prečo.

Inak, vieš čo môžeš urobiť? Nakúp obrovské množstvo pečiva (2 chleby, 30 rožkov, vianočku, kaiserky..), dones im to, že to si im kúpila, aby neboli hladní, že ich ľúbiš. Tiež asi nebudú skákať radosťou a ked začnú frflať, načo si toho toľko pokupovala - otrep im o hlavu to ich "vy vôbec neviete byť vďační. Ja sa o vás starám a namiesto vďaky toto? Dávajte si pozor, lebo raz sa vám to môže vrátiť." Uraz sa pre zmenu ty a nerozprávaj s nimi. Zasyp ich nepotrebnými vecami aspo 3-4 návštevy po sebe a možno (možno, bohvie) pochopia.

Potrebuješ byť pevná. Ver tomu, že to čo chceš, je úplne normálne. Za rodičov sa modli, ked ti je dobre a si šťastná žehnaj rodičov radosťou, zdravým a láskou. Utrasie sa to. Ale v prvom rade potrebuješ byť TY pevná a mať v sebe jasno, že čo chceš je normálne a dobré.

drazdive crevo, precitaj si tento clanok psychologie.cz
a kup si tu knihu, ktorá je tam uvedená. Mohlo by ti to pomôcť.

Dakujem vsetkym za prispevky..Kafe, dakujem....myslím, že máš pravdu....
Len ked spravím to, že im poviem toto nechcem, toto nemali robiť..aj ked slušne..tak výsledkom je zloženie telefonu a urazenie...lebo občas niečo pošlú aj na diaľku čo nechcem..
A potom neviem či im mám zase volať a tváriť sa že nič alebo nevolať.proste mamka je urazená tá čo sa nerozpráva a nevolá..
Ked to riešim so súrodencami tak som nevďačná a veď život ma pritlačí k múru a potom uvidím..a začnem si vážiť rodinu..že som majsterka sveta namyslená a neviem čo..že ich nemám rada a ostatní si vedia vážiť a majú dobré vzťahy to len ja som taká
Lenže všetci u nás doma majú na mňa taký názor..no všetci rodičia a dvaja súrodenci..a tým pádom sa trápim že čo keď som ozaj nevďačná hnusná...ved teraz sa mi relatívne darí nejako vyžijem aj ked to nie je nič moc lebo všetko dám na nájom...ale môže sa stať čokoľvek a potom sa budem musieť so sklopenými ušami vrátiť..
Ako mne to nechýba ale cítim počúvam také výčitky že prečo tam nie som prečo kašlem na rodinu a hlavne vyhrážky typu že s ami to vráti a ja ešte len uvidím..
A trvá to takto už 6 rokov.....celú vš a teraz sa to nezmenilo ani po odsťahovaní..akurát ked tam nie som tak to nemusím riešiť