Mám nesmierne mindráky z úplne bežných vecí. Na prvý pohľad je všetko fajn, ale moje fóbie z odmietnutia, sociálnych situácií a pod. ma vnútri ovládajú.
Odmala som veľmi uzavretý človek. To ale neznamená, že netúžim po spoločnosti. Ale vždy ak sa v nejakej ocitnem som ako piate koleso na voze, nik sa o mňa nezaujíma, na moje otázky odpovedajú krátko a bez záujmu, málokedy ma niekde zavolajú....proste odľud. A ak už dakde idem, tak sa tam len pije a vtedy som úplne ok.
Nehovorte, že mám prijať, aký som. Ja taký byť nechcem. A snažím sa o zmenu ale nikdy sa nič nemení.
Čo vy na to? Boli ste na tom niekedy ako ja?
Strašné komplexy
jumbacisko
