Bývanie spolu pred svadbou

Takýto fanatizmus nemám veľmi rád.

Priatel spolu byvat, lenze zaroven hovori, ze ma uctu k svojim rodicom a nechce im robit napriek. Mam pocit, ze ak sa na neho za nieco hnevam, tak je to len vzdy otazka spolocneho casu. Pride mi absurdne travit si cas pisanim cez internet po veceroch, ked predsa mozeme byt spolu, vidime sa akurat cez vikend, aj to nemozeme spolu stravit cely den, lebo nemozeme jeden u drueho prespat. Mame na to priestorove moznosti a nie je to ani otazka financii. Ono sa to trochu tazsie vysvetluje ludom, ktorych rodicia toto absolutne neriesia. S jeho rodicmi si sedim, s mamou vieme debatovat, klebetit, atd., ale ked pride na otazku tohto, vsetko je zrazu zle, ako keby to bola najzasadnejsia vec a niekomu sme tym ublizovali. Uz len tym ze by sme u seba prespali cze ten vikend, by sme usetrili nejaky cas na cestovani a mohli by sme spolu byt dlhsie

"vedeli by vam take nieco odpustit"?
Ach, akokeby ste sa stali masovymi vrahmi....:)

K veci. Ja povazujem spolocne byvanie pred svadbou za SPRAVNE a aj by som to tak sama vyzadovala (chcela). Lebo takto bude dvojica fungovat do konca zivota. (Mala by teda).

Vtedy v spolocnom byvani sa ukazu vsetky veci - ohladom financii, poriadku / neporiadku a ine.

Velmi podstatne je samozrejme co chce tvoj priatel - ste na tom rovnako alebo nieee ( odpoved si sama) .

Nakolko je to vas spolocny zivot a ak chcete obaja spolu byvat - tak nejaky katolicky nazor by som neriesila ( ano chapem su to jeho rodicia, ale

Budes sa nimi riadit cely zivot (?)...

spolocne byvanie este pred svadbou je dobre nakolko si treba vyskusat ci sa znesiete ci si naozaj sedite...

no moja, nenavádzaj ho na zlé. Nechaj to tak. RozíĎ sa s ním.