Ahojte, tak trochu ma poslednou dobou trápi otázka vzťahov. Ešte nikdy som nemal vzťah a neviem, že či vôbec budem schopný... niekomu veriť. Keď vidím, čo všetko sa okolo mňa deje, tak je do plaču a na vracanie zároveň.
Neviem, že či budem schopný sa do niekoho zaľúbiť v tom pravom zmysle slova. Za celý život sa mi takýmto spôsobom páčili asi len 2 ženy - tak, že som na ne nemyslel len sexuálne, ale to už je preč. Vždy ma to rýchlo prešlo, netrvalo to ani pár dní, rýchlo som sa z toho otrepal.
Dosť často nadávam na opačné pohlavie za to, že je moc vyberavé, náročné a ničoho si neváži a podvádza atď. A je to z veľkej časti pravda, keď sa pozriem na tie dnešné baby/ženy, manželstvá, vzťahy... tak je to hnus velebnosti... A to ma odrázda od toho aby som sa do nejakej zaľúbil, príležitostí som mal viac, ale vždy som to stopl skôr ako to začalo. Vždy si všetko racionálne vysvetlím tým, že tých pár krásných chvíľ by mi nestálo za to trápenie, ktoré nasleduje potom.,..
Som asi naivný idealista, ale ja si to predstavujem tak, že vzťah by mal byť len jeden a mal by trvať do konca života. A som ešte väčší hlupák, keď dúfam a predstavujem si, že raz sa mi to podarí... možno pre to, že mám rodičov, ktorí sú spolu už viac ako 20 rokov, kto vie....
Ale trápi ma to, že ten svet je dnes tak pokazený, že ženy sú také skazené... aj keď mi nejaká prejaví záujem tak ju pošlem do p****, pretože viem, že by sa to aj tak skončilo. To už mám v sebe asi takú psychologickú obranu alebo čo, že vždy sa mi spustí alarm, ktorý zabráni pohrome.
Nikdy som sa do nikoho vážne nezaľúbil a neviem že či toho budem schopný... nedokážem to v dnešnom svete, kde sa nikomu nedá veriť :(
