Vždy som si vravela max.36. Ale s týmto je to ťažko. Mala som voči nemu, resp. ľudom jeho druhu obrovské predsudky, ktoré som mu otvorene vyprskla. Veci, kt. neboli pravdou, hoci som o nich bola presvedčená. On namiesto protiútoku riešil veci veľmi láskavo a pokorne. Všetko mi trpezlivo vysvetľoval. Hnevalo ma, že je lepší človek ako ja, vidiaca len svoje ego, nevidiac cez predsudky. On je niečo, čo v tejto dobe už nevidno, Píšeme si dlhé, dlhé správy. Máme svoje témičky ohľadom spoločneho záujmu, ale málokedy zvrtneme do debaty o súkromí. Viem len, že mal ťažký život, navyše i láska ho nechala kvôli inému. A ešte jedna vec. Dávajú mu len pár mesiacov života.
Hnevá ma, že taký úžasný, múdry človek, nemá svoju lásku. Je synonymom pokory, pravdy, utrpenia, trpezlivosti. Ja ho neviem dostať z hlavy, veľmi sa mi páči po všetkých stránkach. Nie je to kvôli ľútosti, hoci áno, nechcem, aby bol sám. Nechcem, aby odišiel sám. Túžim každý moment jeho života naplniť radosťou. Skutočnosť, že o nejaký čas možno odíde ma samú ničí, neviem si predstaviť že nájdem ešte niekoho tak úžasného ako je on, je naozaj unikát, neviem to vysvetliť, moje vzťahy s mužmi boli doteraz vždy o ničom, fyzická príťažlivosť mi nestačí. Jeho mám veľmi rada.
Problem je, že ja s ním nemôžem byť. Neviem, ako by zareagoval, keby som po ňom vyštartovala. Navyše, nie som pre neho dosť dobrá. On sám by si možno nechcel pripadať ako nejaký pedofil. Plus, ak by sme aj chceli, treba to tajiť, lebo ľudia a hlúpe reči.
Prosím poradte, čo by ste robili na mojom mieste. Alebo stačí povedať názor. Ďakujem.