Ahojte, ako ste vedeli/co ste citili, ked ste uz boli pripravene na materstvo?
Lebo ja si poslednu dobu vsimam, ze som sa dost zmenila. Volakedy som chodievala kazdy vecer von s kamoskami, na diskoteky, sadnut si, no dnes si uz neviem spomenut, kedy naposledy som bola takto "mladicky" vonku... Je tomu uz snad aj viac ako rok... A uz dlhsiu dobu rozmyslam a predstavujem si ake by to bolo mat vlastne babo. Vsimam si cudzie babatka, ked ich niekde stretnem. Chvilu sa uz citim uplne pripravena, no potom ma prepadne strach z tehotenstva/porodu a hlavne tej zodpovednosti, ci by som to zvladla sa postarat o take malicke, ci by som vydrzala to nocne vstavanie a plac a vsetku tu opateru. Uplne sa to tak vo mne bije. Asi to mam este nechat tak, ci je to normalne?
Pre rypacov: snubenec chce babatko, dokonca s tym prisiel sam ako prvy a uz davnejsie... o mesiac sa budeme brat, tak sa stale pohravam s myslienkou, mu navrhnut, ze by sme sa mohli pokusit o babo...
