Hyperprotektívny rodič

Nebude ťa to zraňovať, ak nepôjdeš proti sebe. Nie proti mame, ale proti sebe. Mamu už nepreonačíš. Nezostáva ti nič, len nájsť strednú cestu, tak ako som hovorila na začiatku - niečo jej dovoľ, ale niečo nie. Si citlivá, možno odmalička, možno zato, že ti mamka vždy všetko ofukovala, a ona to tak aj berie - "musím sa o ňu postarať, lebo ona je taká citlivá." Ale naučíš sa s tým žiť. Vyhýbať sa jej nemôžeš, je to tvoja mama a aj keď časom menej, vždy bude súčasťou tvojho života. Ale ty sa pomaly naučíš preberať opraty sama a možno o 20 rokov sa budeš starať ty o ňu.
Postupne to povolí, uvidíš. Mysli na seba a na riziko, že ti mamka prekazí nejaký sľubný vzťah, pretože ona je typický príklad svokry, ktorá vie, čo je pre jej dieťa dobré, a ak je to nepríjemné tebe, tvojmu nádejnému partnerovi to bude nepríjemné tisícnásobne. Pracuj na sebe, nie na mame.
Myslím, že dobrá psychologička by ti mohla pomôcť nájsť konkrétne postupy a konkrétne riešenia na konkrétne situácie. Ale pomôže aj čas a to, ako ti postupne budú pribúdať skúsenosti a rásť sebavedomie. Zvládneš to, neboj sa.

Toho psychológa by potrebovala predovšetkým Tvoja mama.

dakujem za príspevok biela kobra..asi máš pravdu..no ona má ma rada, len niekedy až tak moc že ma dusí svojou láskou..ked po dlhšej dobe prídem domov tak vkuse do mńa rozpráva..chce mi všetko vybavovať ani sa nestihnem otočiť už mi požehlí veci alebo zariadi toto..že no..pripadám si taká nesamostatná..ja už žijem samostatne,len ked prídem domov..mám pocit, žeby ma najradšej zjedla..a ked nepríjmam od nej tieto veci nahnevá sa a kričí....a ja osm potom strašne zranená z toho..

Možno sa len tak psychicky obrniť ked sa naštve že á la neriešim..len neviem aj ja mám problém sa tak odpútať..to je asi skôr téma pre psychologa...no je to ťažké vysvetliť..proste finančne fyzicky som samostatná ale neviem ako nadobudnúť tu duševnú samostatnosť..aby ma jej názory neovplyvňovali, jej správanie nezraňovalo.niečo také som mala na mysli.. :/

Ahoj,
správne si nazvala tú "lásku". : ) Je to neukončená rodičovská láska, ktorá prechádza v lásku patologickú, ak sa v nej pokračuje. Mama Ťa jednoducho ešte n e p r e p u s t i l a, aj keď si už dospelá. Našťastie si rozumná mladá žena, ktorá to ustojí. S radami od Bielej Kobry to zvládneš, tu už nie je čo dodať. : )
Len to, že aj ja Ti držím palce!

Vidím, že svoju mamu ľúbiš a ona teba a máte naozaj pekný vzťah, veď ona robila od tvojho narodenia všetko pre to, aby si ťa pripútala.

NAŠŤASTIE z teba neurobila handru, ktorá je závislá na svojej mamičke, takže to nebude až také zlé. To, že máš výčitky, je prirodzené, mama ti venovala všetko a ty si predsa dobré a poslušné dievča. Ale máš svoj vlastný život a žiť si ho budeš ty a nie tvoja mama.

Nemusíš sa od mamy nasilu odpútavať. Načo ničiť to puto, ktoré medzi sebou máte? Bolelo by to nielen ju, ale aj teba. Namiesto toho si urči hranice. Porozmýšľaj nad svojím životom a napíš si zoznam, do ktorých vecí sa ti mama starať smie a ktoré by si si radšej robila po svojom. Mama sa ti bude aj tak starieť do všetkého, lebo mamy sú už také, a nemusia byť ani hyperprotektívne. Vždy, keď dôjde na takú vec, ktorú si chceš zariadiť sama, tak si to urob. Ak sa dostanete do kolízie, vysvetli jej, že ona v tvojom veku už bola tiež samostatná a zariaďovala si veci sama a ty nie si žiadna porcelánová bábika - pripomeň jej, že ťa vychovala ona, a vďaka jej výchove nie si žiadna retardovaná alebo neschopná pijavica, a preto si to chceš zariadiť sama a basta. Ona smie poradiť, povedať svoj názor, ale nesmie ti do toho zasahovať a konečné rozhodnutie a akcia musia ostať na sebe. Pripomeň jej, že raz aj ty chceš mať deti, a chceš im byť rovnako dobrou mamou ako je ona tebe, takže sa musíš naučiť žiť zodpovedne a samostatne.

Nepôjde to zo dňa na deň, ale postupne sa isto osamostatníš rozletíš po svojom - a budeš s mamou zdieľať svoje zážitky, dobré i zlé. Deje sa to v menšej či väčšej miere v každej rodine. Určite budú veci, ktoré budeš musieť jednoducho púšťať jedným uchom dnu, druhým von, ale pomaličky si zvyknete.

A nezabudni mame vždy povedať, že jej vďačíš za to, že si schopná urobiť to alebo ono. Poteší ju to a zalepí trochu to sklamanie, že to nemohla byť ona, kto bol v danej veci aktívny.

Držím palce.

Chudáci otcovia a mami, celý život dreli ,ani si moc neužili a plat a dôchodok ak v rozvojových krajinách
a Truľo FICO che isť do rýchlostnej EU.
S našími 400€ platmi a 340€ dôchodkami Haňba Haňba .
A čudujete sa , prečo sú rodičia taký, keď sami ledva prežívajú.