Ahojte
Už od mala sa hrozne bojím v našom byte. Keď som bola menšia mi to neprekážalo ani mi to neprišlo divné pretože deti sa boja, ale teraz mám 17 a neviem čo si mám o tom myslieť. Keď som len chvíľu sama doma, pociťujem neskutočnú úzkosť alebo strach alebo ako to nazvať. Nemôžem výsť z postele, pretože mám nepríjemný pocit že za mnou niekto je. V noci keď moji starí rodičia spia hneď vo vedľajšej izbe, mám hrozný strach zo zvyšku bytu. Musím vždy zaspať skôr ako môj starý otec. Keď mám prejsť cez vchod, musím vždy s niekým volať, niekedy dokonca prehováram kamarátku nech ide so mnou až ku výťahu. Keď idem sama veľmi rýchlo prebehnem a snažím sa neobzerať. Aj u frajera v byte sa cítim veľmi zle a keď mám ísť večer na záchod hrozne sa bojím. V niektorých bytoch sa ale cítim dobre a strach nepociťujem. Neviem čomu to mám pripísať. Myslíte, že môže ísť o nejakú poruchu? Alebo máme v byte zlé energie?
Prečo mám strach?
Ahoj, mala by si to konzultovať s lekárkou, aby ťa poslal na psych. vyšetrenie kde zhodnotia či nejde o psychiatrickú poruchu. Nič nezanedbaj, v 17 isto neveríš na duchov.
Netreba sa báť mŕtvych, ale živých. Keď sa budeš báť duchov, tak to s tebou nemusí dopadnúť dobre.
zájdi ku psychologičke si pokecať.. hlavne to rieš...
Ešte som zabudla dodať, že musím mať celú noc zasvietenú lampičku na stole, telefón si vždy schovávam pod vankúš lebo mám nepríjemný pocit, že mi v noci niekto bude volať že ma chce zabiť alebo niečo hrozne strašidelné alebo že si nájdem fotky seba ako spím a podobné veci.. Znie to bláznivo ale vážne neviem čo s tým mám robiť. Strach mám aj keď kráčam po tme, tak isto väčšinou celú cestu telefonujem. V noci, keď mám zaspať, prikryjem sa až po uši, je mi zle a hrozne sa potím. Občas si po chvíli všimnem, že v hlave vediem rôzne nezmyselné monológy.
