Ahojte, verím že mi pomôžete aspoň Trosku z psychickej stránky, som homosexual a našiel som si priateľa, sme spolu od februára 2014 čiže niečo vyše troch rokov, všetko bolo úplne v poriadku kým som nehyzdil že má podvádza so ženou, je pravdou že som vedel už dlhšie že je bisexual, ale trval som vždy na tom, nech mi vždy povie pravdu ako sa takto trápiť... ale to nie je ten problém. Časom som zistil že som HIV pozitívny ale lekárom som moc neveril pretože som bol vždy verný a mne nič nechýbalo, keď som sa to od doktorky dozvedel cez telefón položilo ma to na kolena, akurát v ten deň som bol s priateľom... tak som mu to povedal no k ničomu sa nepriznal... časom vyšiel ako pozitívny aj on a vtedy vyšiel s pravdou von. Paradoxne som sa nakazil cez priateľa od ženy... dlho mi trvalo kým som sa cez to preniesol, v podstate môžem povedať že som sa stále cez to nepreniesol. Už to bude takmer rok no a priateľom som ostal a zo začiatku ako nás začala spájať choroba to bolo úplne super... naučili sme sa spolu tešiť zo života, chodievali sme na výlety, ale zrazu sa stiahol do ulity a tvrdí že momentálne nie je istý čo chce so životom robiť, samozrejme bývame často ale akoby nevedel čo chce je zmätený a ja neviem čo si mám o tom myslieť, rozprával som sa o tom už veľa krát ale nikdy som vlastne úplne nepochopil čo mu behá v hlave...desí má to a aj napriek tomu nechcem o neho prísť.trochu to prieovnavam k tomu, akoby žene spravil dieta a vykašľal sa na ňu, tak sa cítim. Viete mi niekto poradiť čo mám robiť ?
