Zdravím. Chcel by som sa vás spýtať na vaše skúsenosti a príbehy so zatvorenými oddeleniami na psychiatrii. Naozaj tam personál vrieska po pacientoch, prípadne aj slovne či fyzický útočí, alebo priväzuje k posteli? Veľa sa o tom pošuškáva. Aký je tam režim? Čo hrozí za porušenie režimu? Ja som bol v jednej psych. nemocnici (radšej ju nebudem menovať) na otvorenom oddelení, hrozili mi presunom na zatvorené oddelenie. Protestoval som, napokon ma tam nepresunuli. Ani si nechcem predstaviť, čo by ma tam čakalo. Ja som mal problém s úzkosťami, ktoré mi spôsobili nechutenstvo a schudol som na 35 kg. Som si myslel, že na otvorenom oddelení mi bude OK, ale predsalen sa tam našla sestrička, ktorá po mne vrieskala a nasilu do mňa tlačila potravu a tekutiny. Preto som sa bál ísť na uzavreté, že tam bude ešte horšie, rázne som protestoval, navyše by som tam mal agresívnych pacientov. Hrozili mi aj podávaním potravy cez sondu, vraj som bol v ohrození života (podľa ich slov), resp. na hranici života a smrti. Bolo to pred 2 rokmi. Po 2 týždňoch pobytu v nemocnici som sa rozhodol, že podpíšem reverz. Nechceli ma pustiť bez súhlasu rodičov, hoc som mal už 21 rokov. Podľa mňa porušili moje právo. Brali ma ako za ustráchané nedospelé decko. Prišli rodičia, po ich nátlaku ma potom pustili. Na vlastné riziko som šiel domov v katastrofálnom stave, že už mi niet pomoci a zomriem. Avšak lieky (Olanzapín), ktoré mi nasadili v nemocnici, mi zachránili život. Aj po príchode domov som ich bral a zabrali mi. Začal som jesť, piť a teraz po 2 rokoch mám 69 kg. Toľko môj príbeh na otvorenom oddelení. Ďakujem za vaše skúsenosti a príbehy - ale prezmenu na ZATVORENOM oddelení - tam som našťastie nebol, preto chcem vedieť vaše príbehy, ako to tam funguje. S pozdravom Miro (23 r.)
