Ahoj Unwantedgirl.
Ja sa cítim skoro tak isto ako ty.
Neviem, či sem ešte chodíš. Bol by som ale rád, keby si si toto prečítala.
Nebudem to tu veľmi rozpisovať, ale skopirujem z tvojho prispevku to, čo platí aj o mne. Ja síce do školy už nechodím, mám o 10 r. viac než ty, ale vnímal som (a do urč miery ešte aj teraz vnímam) podobne tieto veci tak, ako ty a teda chápem ťa:
UnwantedGirl 15.09.2017 15:38:17
Dobrý deň.
Premýšľam o svojom živote a prišla som na to, že ma nikto nemá rád. Všade som nechcená. Ťahá sa to za mnou už odmalička. V škôlke som nemala žiadnych kamarátov, niektoré deti ku mne boli dokonca drzé. To isté na základnej a aj teraz na strednej. Nemám žiadnych priateľov.(JA:tiež som ich nema veľa, ale problém je v tom, že som nevedel nájsť to "PREPIJENIE S TÝMI ĽUĎMI" Je to tak aj u teba? Ako keby som bol od nich oddelený). Jediné čo mám, je rodina a som za ňu vďačná (JA by som bol ale radšej, keby tá moja rodina bola o niečo leošia než bola/je).
Pripadá mi, že so mnou ľudia nechcú nič mať. Vidím na ich tvárach, že ich odpudzujem a vidím aj znechutenie (zo mňa). (JA som to tak isto vnímal, ale uvedomil som si časom, že urč. ľudia sa o mňa aj zaujímajú. Ibaže ja s nimi nedokážem vytvoriť tú "KONTINUITU" s nimi. Mám veľa predsudkov o ľuďoch doteraz, ktorých sa moc neviem zbaviť a myslím, že ich máš aj ty. Ak sa ale PORIADNE OBJEKTÍVNE pizrieš všeobecne na ľudí a na seba, mohla by si si všimnúť, že to nie je celkom s tými ľuďmi pravda. Avak s niektorými to pravda je. )
V škole nemám absolútne nikoho. Všetci na mňa pozerajú znechutene a krivo. (JA- mak som aj zopár kamarátov, ale bebolo to ono)
Je síce pravda, že som hanblivá, nekomunikatívna a nespoločenská a asi mám zlé vyžarovanie, ale každý sa mi obráti chrbtom. Takýto život je na prd. ( JA: :) ale vieš, že si to veľmi zjednodušila?)
Hocikedy rozmýšľam nad tým, že keby sa mi náhodou niečo stalo a zomrela by som, bolo by to v pohode. (JA: Ten istý pocit mám ja) Mala by som kľud a netrápila by som sa. Nechcem zomrieť, ale keby sa to stalo, vadilo by mi to len trochu (bolo by mi ľúto, že by som nebola s rodinou, a aj to, že by sa trápili).
Cítim sa na tomto svete bezcenná a nepotrebná. (JA: Tak isto u mňa. ALE JEDNU VEC TI CHCEM POVEDAŤ-TOTO SÚ TVOJE POCITY. ALE TO NEZNAMENÁ, ŽE SI BEZCENNÁ A NEPOTREBNÁ. AK CHCEŠ ĎALEJ ŽIŤ NA TOMTO SVETE-PRVÁ VEC JE, ŽE SI MUSÍŠ UVEDOMIŤ-TY MÁŠ HODNOTU A MYSÍŠ SAMU SEBA NASILU O TOM PRESVEDČIŤ. (AJ KEĎ SA SAMA TOMU BUDEŠ BRÁNIŤ, LEBO SI POVIEŠ, ŽE TO TAK NIE JE. ) AJ KEĎ TVOJE POCITY TI HOVORIA OPAK. POTOM MÔŽEŠ ÍSŤ ĎALEJ.....MOJA VLASTNÁ SKÚSENOSŤ!)
Neviem si predstaviť ten pocit, že by ma mal niekto rád. Neviem, čo je to láska. (Ani ja to moc neviem, ale PÁTRAM PO TOM, AKO TO DOSTAŤ DO TEJ ROVINY, ABY SOM ZNOVA ZAČAL POCIŤOVAŤ RADOSŤ ZO ŽIVOTA. )
Ak sa spätne pozrieš na svoj život, tak si skús všimnúť aspoň to, že voľakedy si bola na tom pocitovo lepšie a vedela si sa aj radovať viac zo života. Je to tak?
Zaujímam sa lreto teraz viac o osychológiu v tomto smere. Ak máš záujem to zmeniť, môžme si písať cliattsi@azet.sk, príp. sa stretnúť a pohovoriť o tomto. Veľmi ma tieto stavy totiž zaujímajú. Ja som tiež hanblivý a na škole ale aj piza školu sa mi tiež vysmievali. Bál som sa chodit do školy....
A mal som také úzkosti z toho.
Preto by som chcel písať na mail, lebo nechodím sem často, mám aj iné starosti, a keď už nebude tento príspevok aktuálny, stratí sa a ja to nerád spätne dohľadávam. Ak chceš, môžme aj osobne o tom pohovoriť.....(záp.SR). Ja ťa nechcem veľmi kritizovať, ale porozprávať sa o tom čo prečo a ako.Aj keď sme nespoločenskí, nudní a hanbliví.
Mimochodom:
Nie si náhodou príliš vychudnutá a bledá? Môže to s týmto stavom súvisieť.
Ahoj. Jano
