ahojte... cely svoj zivot trpim silnou socialnou fobiou zacalo to tym ze nas v detstve otec tyral a pil potom som nemala stastie na kolektiv a na skole ma sikanovali a vysmievali sa mi teraz som uz dospela zena chodim do prace ale mam fobiu s ludi je pre mna utrpenie ist sa napriklad riaditela nieco opytat alebo ist nieco vybavit do inej kancelarie plnej kolegov...tieto situacie sa vam mozno budu zdat fakt smiesne ale naozaj ten kto ma tento problem ma pochopi. Myslela som si ze ked budem v praci medzi ludmi tak sa to casom zlepsi ale zda sa mi ze mam cim dalej viac strach ... ako sa dam s tym bojovat? pomohli vam napriklad lieky na ukludnenie?
co vam pomaha v boji so socialnou fobiou?
smutna02
despacito
u mna v praci velku rolu zohral stres , sef ukazkovy psychopat a tak sa to zo mnou zacalo sypat . Z roboty som odisiel a som happy nikdy viac, su ludia co su viac nachylny na rozne podobne fobie uzkost a ked sa najde spustac tak amen, clovek musi na sebe pracovat.
despacito
Tigrica112: velky suhlas s tvojim prispevkom, sice z regresnou terapiou nemam skusenost ale z ostatnym sa stoznujem, vy zeny to mate o nieco lahsie co sa tyka vztahov socfobicka moze v pohode fungovat s normalnym chalanom ale naopak sa to neda proste, chalan sa nemoze bat ludi ako by tu zenu ochranil,zabezpecil rodinu... tak to ma motivuje ked chcem holku chce to zmenu.
Kontrol0r
Ahojky, som na tom rovnako ako ty. V detstve v rodine hádky a v škole šikana až do Maturity. A teraz nezvládam život. V práci zažívam to isté ako ty. Robím v IT a to je celé o komunikácii. Žijem uzavretý život, nikdy som nemal priateľku a som celkovo nezaujímavý človek. Mám veľa koníčky a spoznávam kopec ľudí ale viaznem v komunikácii. Som príliš vážny, zaujímajú ma len fakty a neviem len tak voľne kecať. Každý sa zaujíma len o to čo robím ale ako o mňa ako človeka, nikto. Nenávidím tento stav. Pre šikanu a následnú fóbiu nemám vysokú školu, nemám lepšie platenú prácu pretože z tejto aj tak nedokážem odísť, nikdy som nemal priateľku a takto ani nikdy nebudem. Vždy som chcel podnikať ale to je tiež utópia. Len ako z von.
Tigrica112
Život so sociálnou fóbiou je výzva.. Verím, že to nie je žiadna diagnóza ani choroba.. Je to iba duševný postoj, zablokované emócie, nepríjemné spomienky, nevhodná výchova... To už nezmeníš, ale môžeš prehodnotiť svoje terajšie postoje. Pracovať na sebe, budovať si sebavedomie, vystavovať sa svojim najvačším nočným morám. Pretože jedine keď sa pozrieš svojmu strachu do očí vtedy nad ním môžeš zvíťaziť :) Sama som si tým prešla a viem, že sa to dá...
Mala som strašnu sociálnu fobiu, obyčajné veci ako platenie pri pokladni alebo podobne u mňa vedeli vyvolať také stresové reakcie, že fuu.... Myslela som, že z toho sa už neda vyhrabať keď to raz príde :) Ale život mi ukázal, že nádej umiera ako posledná a tak to vždy má byť !!!
Dočítala som sa o regresnej terapií a aj napriek veľa negativným ba priam odstrašujúcim diskusiam som ju absolvovala. Vďaka nej som pochopila veľa vecí a zbavila sa veľkého bremena. Veci, ktoré ma predtým desili až k smrti sú pre mňa teraz úplne banálne... :) Čiže byť tebou by som volila radšej takýto smer, alebo aspoň normálneho psychológa.. Ide o zmenu myslenia.. potom ťa to už nebude otravovať :) Tabletky ti iba prekryjú následky... Otupia ťa a budeš prázdna ..
Roniii
Jednoznacne alkohol
