Zdravím Vás, zaujímalo by ma, aké máte vzťahy so svokrovcami? Ja cítim potrebu sa im vyhýbať, z môjho pohľadu naše stretnutia prebiehajú hlavne z povinnosti- oni majú od nás očakávania, že prídeme: na začiatku výčitky, že ako dlho sme neboli, navaria (super-ale nepotrebujem to), kecia sa len o tom, komu čo treba (hlavne švagrovcom)-očakávania, potom sa riešia klebety a do budúcna kde by sme mali kedy my podľa nich byť a čo robiť (čo ma nebaví zdôvodňovať, prečo nie, však mám vlastný život). Manžel je však na nich dosť naviazaný, vyčíta mi, že nepodporujem budovanie ich dobrých vzťahov, pravda je taká, že ja veľmi nemám čo budovať, stačí mi vidieť ich raz za mesiac, skôr mám potrebu sa im vyhýbať, lebo mám pocit, že nám chcú zasahovať do života, ked sme s nimi častejšie, hlavne ja...Ako to zlepšiť, máme kvôli tomu hádky v manželstve? Ďakujem za každý konštruktívny názor, resp. skúsenosť.
Svokrovci - vzťahy
Nenútila by som sa, keby som nevidela, že manželovi na tých vzťahoch tak záleží (a mne na nom)...
Ahoj, nenúť sa do toho vzťahu s nimi, ak ti sú proti srsti.
Moja otázka teda znie, s takýmto podobným "manipulatívnym typom ľudí" sa nedá vychádzať bez toho, že by to bolo na úkor niekoho? Myslela som nejakú "zlatú strednú cestu" (sú to predsa rodičia manžela)? Ďakujem.
Ja mám takých rodičov a dosť trvalo kým som si to uvedomil. Stále ma to strašne veľa energie - práce a desiatky tisíc eur, ktoré mám nenávratne utopené a v čase, keď ich najviac potrebujem.
Nad spoločným bývaním s nimi ani len neuvažujte. Neurobte tú základnú chybu ako ja. Sú to tzv. konzervatívne autoritárske povahy, najradšej by vás mali na krátkej reťazy u nich doma, pod dozorom a kontrolou. Dáte do toho plno energie, plno peňazí, bude to spoločné vlastníctvo - najhoršia forma vlastníctva. Za tie isté peniaze môžete mať vlastné bývanie, bez neustáleho dirigovania, bez kontroly.
Čo by som za to dal, keby som sa pred rokmi inak rozhodol a možno by si aj malú pomoc viac vážili. Teraz si nevážia nič a všetka moja drina je pre nich samozrejmá. Bol som taký kubo, čo poslúchal a hneď dobehol, sám za vlastné porobil, cez dovolenky, víkendy, po večeroch, drel a drel. Keď som si konečne začal budovať samostatné bývanie, tak mi vedeli len polená pod nohy hádzať. Pomoc 0. Až vtedy som si uvedomil za čo ma celý čas mali. Za paholka. Vzťahy s takýmto typom budú vždy nevyrovnané, vždy budú mať v sebe potrebu vás komandovať, viesť čo máte robiť a čo nie. Najhoršie čo môžete urobiť je investovať desiatky tisíc do spoločného domu a bývať s nimi.
Ďakujem za názory aj XXX..., riešim to práve preto (ako aj píše), že mám obavy o svoju vlastnú novú rodinu , nejako sa v tom strácame potom keď poľavím (v potrebách iných rodinných príslušníkov)...Len sa obávam, kým si to manžel neuvedomí, bude ako je...
Pretože je to ich forma "pomoci" - riadiť, organizovať a starieť sa do druhých. Pritom to o čo sa majú starať sa nestarajú a potrebujú pomoc.Očakávajú fyzickú výpomoc a za odmenu vám "dobre" poradia, z ich pohľadu, aby to bolo pre nich výhodné. Pretože pre nich budete vždy malé deti, ktorým treba poradiť, usmerniť, ak ich na nich nedáte, tak zákonite padnete na hubu. Čo sa týka pomoci, je normálna pomoc, keď som tam tak pomôžem a je využívanie. Keď tam drieš sám pár dní, naleješ tam svoje peniaze a oni si medzitým pozerajú staré filmy, ktoré videli 100x, alebo robíš pravidelne údržbu okolo domu, lebo to robíš pre nich od svojich študentských čias 15 rokov a očakáva sa , že starostlivosť okolo domu budeš vykonávať nadosmrti.
Treba takých rodičov/svokrovcov zažiť, jedna vec je radiť teoreticky bez skúsenosti a druhá si to odžiť. Oni sa nezmenia, vždy sa vám budú pchať do života, najhoršie je mať takých rodičov/svokrovcov a vybudovať si dvojgeneračné bývanie. Sú to absolútne nevhodné podmienky pre manželstvo, zvyčajne končí ultimátom a druhý partner sa musí rozhodnúť - či chce zachrániť vlastnú rodinu a odíde niekam do podnájmu, alebo zostane s rodičmi sám.
Pri malých deťoch je to ešte horšie, starieť sa vám budú do úplne všetkého.
Ak máte možnosť, utekajte čo najďalej, urob vždy naopak ako ti radia, väčšinou to býva aj tak tá najrozumnejšia alternatíva a manžel nech má na prvom mieste vlastnú rodinu, nech ju nezanedbáva kvôli tomu, že jeho otec je zvyknutý, že prácu okolo domu porobí jeho paholok, pardon syn.
Pointa je taká, že svokra sa snaží všetkým (deťom,manželovi) riadiť život, myslím si, že je normálne, že mi to nevyhovuje, mám svoj život...:-) Vychádzať s nimi budem (musieť), ale odtiaľ-potiaľ sa obávam z tohto dôvodu...
Ďakujem za názor. Práve o to sa snažím, vytvoriť nám domov s manželom, ale nerátam so všetkými rodinnými príslušníkmi v tom , to sme sa mohli nasťahovať všetci do jedného veľkého 3 poschodového domu a zblázniť sa tam, myslím, neviem si to predstaviť, ale isto sa nad pointou zamyslím...:-) Viem, že stále budeme všetci deťmi svojich rodičov, mám tiež dvoch, ale občas to netreba preháňať si myslím...
Ginka. Napisala si "Ja proste nechápem, prečo človeka baví riadiť iným život, prečo sa nestarajú o seba "
Pozri. Rodicia vychovavaju decka. Od narodenia az kym raz neodidu z rodicovskeho. A teraz logicky porovnaj cas. Cas kolko rokov s tvojim muzom boli zili jeho rodicia a robili vsetko spolu ako rodina. A kolko rokov si zanho vydata ty a kolko toho robite vy dvaja spolocne?
So svokrovcami je dobre OK vychadzat. Su predsa sucastou tvojho muza. Ak si sa zamilovala a milujes svojho muza - je to aj vdaka nim. Ako ho vychovali viedli, comu ho naucili, co sam videl doma svoje vzory rodicov vacsinu svojho zivota.
Pozri. Bud mudra zena. Nehladaj co vas rozdeluje ale skor co vas spaja a co mate spolocne. Hladaj pekne a pozitivne na nich. Tvoji rodicia ci ty sama tiez nie si zrejme 100% a idealna dokonala, bez chyb.
A zaved do vasej novej rodiny TY ako zena manzelka nove zvyky tradicie ktore sa ujmu a stanu sa prijemnou sucastou vasej rodiny. Budu to mozno malickosti, ale tie hordy malickosti predsa tvoria rodinu. Lebo ak to nespravis, nezocelis vasu rodinu, nediv sa, ze muz to vyhladava v rodicovskom. Kazdy sa vracia k tomu, co sa mu paci, je mu prijemne dobre a citi sa tam super. Tak mu a sebe vytvor DOMOV. Ponukni alternativu. Nielen sa stazovat. Hladat chyby na niecom co je uz tam veky zabehnute a roky OK slape funguje. Ale vytvorit ty, co urobi vas dom skutocnym domovom a kde sa bude vasa rodina-ty muz aj ini, super citit a bude tam vsetkym dobre prijemne, bude tam citit teplo radost istotu bezpecie zazemie clovecinu.
Neviem, ci chapes co ti chcem naznacit
Ja proste nechápem, prečo človeka baví riadiť iným život, prečo sa nestarajú o seba, ja sa snažím žiť tak, preto mi to, čo sa deje v manželovej rodine je cudzie, neviem sa s tým stotožniť, ani nechcem...
