Zdravím Vás, zaujímalo by ma, aké máte vzťahy so svokrovcami? Ja cítim potrebu sa im vyhýbať, z môjho pohľadu naše stretnutia prebiehajú hlavne z povinnosti- oni majú od nás očakávania, že prídeme: na začiatku výčitky, že ako dlho sme neboli, navaria (super-ale nepotrebujem to), kecia sa len o tom, komu čo treba (hlavne švagrovcom)-očakávania, potom sa riešia klebety a do budúcna kde by sme mali kedy my podľa nich byť a čo robiť (čo ma nebaví zdôvodňovať, prečo nie, však mám vlastný život). Manžel je však na nich dosť naviazaný, vyčíta mi, že nepodporujem budovanie ich dobrých vzťahov, pravda je taká, že ja veľmi nemám čo budovať, stačí mi vidieť ich raz za mesiac, skôr mám potrebu sa im vyhýbať, lebo mám pocit, že nám chcú zasahovať do života, ked sme s nimi častejšie, hlavne ja...Ako to zlepšiť, máme kvôli tomu hádky v manželstve? Ďakujem za každý konštruktívny názor, resp. skúsenosť.
Svokrovci - vzťahy
Ahoj,
Ja si od svojich svokrovcov zdržujem určitý odstup. Partner ma k ním tiež veľmi citovo naviazaný vzťah a takisto aj k jeho zvyšnej rodine.
Ja zas som taká, že ja sa citovo na nikoho neviazem. S rodičmi nemám žiadny vzťah, jedine ku komu mám veľmi dobrý vzťah je môj brat a starká. Naučila som si žiť sama, byt samostatná a všetko si aj sama najradšej robim.
Oni sú zas úplný opak, všetko robia spoločne. Všetci musia všade spolu byt. Do všetkého sa navzájom starajú.
Ale ja som sa s nimi stihla o tom pohádať, keď sa zastarali do jednej veci a odvtedy sa im ja osobne nejako extra nezdoverujem. A mne nič nehovoria .
Priateľ o tom vie, vela krát bol oheň na streche, ale ja som samostatná jednotka a mne to tak vyhovuje. Mna ich problémy netrápia tak, ako od nich očakávam že oni sa nebudú starať do mna.
2 mesiace som u nich bývala kvôli brigáde, ale viedla som si samostny život/ nie som zvyknutá žiť s toľkými ľudmi. Ja som aj samotársky typ , takze ja som sa s nimi niekedy vôbec nerozprávala. Iba medzi dvermi a išla som do izby.
Som proste taká.
Dokonca jeho sestra si teraz kúpili dom a už očakávajú od partnera, že tam pôjde pomôcť, ale ja som otvorené povedala partnerovi ,že ja nepôjdem.
Ja od nich tiež neočakávam žiadnu pomoc, tak nech odomna tiež nič neočakávajú.
Ani sa im nezdoverujem s ničím, ja si všetko riešim sama. Tak mi to vyhovuje.
Proste nemám problém s nimi pokecať, ale to je všetko. Ja som ani nemala nejakú rodinu kde by sa do mna nejako extra starali. Neznašala som to. + oni si všetko medzi sebou hovoria , a niektorých ľudí moc nemusím, tak už nehovorím nikomu nič.
Takze tak. :)
Kedysi rodičia manipulovali starali sa do všetkého dobre bolo len to co povedali oni.Lebo mlady je sprosty nevie co je zivot. .Dnes je svet iný .Mlady človek je samostatnejší.Svet sa mení tak že čo bolo dobre vcera dnes už neplatí atď.Ja mam už po štyridsiatke a preto ti viem povedat svokrovci sa nikdy nezmenia.A bude to este horšie.Ja som sa snažila aj tak som bola tá horšia....Teraz po rokoch som zistil že treba hned od zaciatku povedat co si myslíš a lebo takto sa budes stále len prisposobovat pretvarovat aj tak budes picaZi svoj zivot nie zivot niekoho iného.Ked chce muzicek nech tam ide castejsie a ty bud doma ..aj tak budes paza
No ako sme sa odsťahovali pár km od nich, je to o dačo lepšie, ale ked ideme na návštevu, tak sa to prejavuje vždy, preto ja nemám chuť tam často chodiť...
Nepoznám ich, ale je dosť takých, čo muklujú u rodičov, chovali býkov, treba poorať, švábku vyťahovať, pomôcť bráchovi, veď majú malé deti, ... Poviem ti, aj to detstvo bolo o ničom, krátka reťaz na malom dvore, drieť od mlada, nosiť ťažké kamene do kopca, robiť poskoka otcovi, lebo je lenivý si niečo sám doniesť ... Žiadne také - chcem sa rozvíjať v tenise, randiť, chatovačky. Tvoj manžel je momentálne medzi dvomi mlynskými kameňmi, z jednej strany nespokojná manželka, z druhej vlastní rodičia zo svojimi neúmernými požiadavkami.
Nechaj ho, ak doma porobí to čo má, časom na to príde, že tú jeho prácu berú ako samozrejmosť, že chýba vďačnosť, hlavne vtedy keď sám bude potrebovať pomôcť a nebude tej ruky, ktorá by mu pomohla a budú mu len samé polená pod nohy hádzať - a načo, a prečo, nesúhlasím, kto to vymyslel?
Keď poslúcha a mukluje rodičom na majery je veľmi múdry synátor, veľký gazda, všetko porobí a sám! Keď nebude poslúchať, nebude robiť kulaka, tak je zhlúpnutý cvok, blbec jeden a na všetko čo urobil doteraz sa zabudne. Tak oni rozmýšľajú.
XXX..poznáš ich? :-) vystihol si to, mne to tiež tak pripadá, preto to riešim, aj s ním doma, ale on to nevidí, vždy je z toho hádka...asi ho tam pošlem aspon raz za týždeň, nech nemá deficity a pre "pokoj v dome" a ja sa budem snažiť byť od toho ďalej (aj tak sa zdá, že ja som tá zlá, kt.im kradne synáčika- choré)...
no u nas su vztahy nastastie velmi dobre..nemozem sa na nic stazovat..
To práve u nich nezmeníš, oni budú stále v tom, že synátor je povinný prísť a hotovať drevo rodičom. To je pre nich samozrejmosť.
To, že má vlastný život, svoje starosti, doma nestíha, lebo mu nik nepomáha ich nezaujíma. Oni mu na oplátku poradia, pretože vždy bude ich dieťa, budú mať potrebu ho viesť smerom ktorým chcú aby šiel.
A syna si len tak nepustia, je to pre nich dojná krava, paholok a ty budeš tá zlá, ktorá im ho ukradla, veď on im vždy tak rád pomáhal. Zobrala si im ICH ruky.
Choďte niekde ďaleko od nich, nech vám nerozvrátia manželstvo, nech sa začnú konečne starať sami o seba a nie neustále starieť sa do druhých. Prísť raz do roka na návštevu - to stačí, popočúvať a spraviť si podľa svojho najlepšieho uváženia.
Hovorí sa ako človek postupne vekom zistí - hľa, otec mal nakoniec predsa len pravdu. Žiaľbohu to vždy neplatí, každý pozerá len na seba, ako si uchmatnúť, ako opraviť dom bez toho aby ma to niečo stálo a musel priložiť ruky k dielu, preniesť svoje náklady na toho druhého, však ten má peňazí, alebo chýba múdrosť a skúsenosť a je len úzke a zadebnené myslenie.
Žite svoj život, nežite ho podľa nalinajkovaných predstáv pani veľkomožnej.
Skôr si myslím, že je to aj o tom, komu-čo vyhovuje, len časom je potrebné, aby si rodičia uvedomili, že deti vyrastú a budú mať vlastný život s vlastnými prioritami (ja sama som vyrastala tak, že 1 rodič chcel mať vždy pravdu, teraz si to vieme pekne vydiskutovať, aj ked ostrejšie sem-tam, snažím sa to riešiť aktívne ked to príde), len v prípade svokrovcov je to ťažšie, vraj radšej nemám nevravieť nič, lebo by sa mohli uraziť, alebo by to nepochopili...tak preto mi to je cudzie, že ja takúto pretvárku nemusím, myslieť si svoje a tváriť sa, že nič sa nedeje...
Asi to tak nejako bude s nimi...Manžel o výhradách vie, len on si myslí, že ich systém je super, že budujú vzájomné vzťahy takto...Pomoc od nich žiadam len v krajnom prípade...
Sú to rodičia, kde v rebríčku na prvom mieste je rodič, teda oni a niekde ďaleko v poradí sú deti. Z toho vychádzajú aj ich rady. Ak niečo poradia, tak si to 100x premysli, či je to výhodné aj pre vás, ak nie, tak ich rady ignoruj. Oni budú stále skúšať.
Spoločné bývanie v žiadnom prípade.
Čo najmenej pomoci od nich, aby ste to nemuseli stonásobne vracať. Obedy si varte sami, nemusíte k nim chodiť každý týždeň a ani každý mesiac. Manžel nech v prvom rade plní povinnosti doma, nech je pre neho prioritou číslo 1 jeho vlastná rodina. Kludne o svojich výhradách povedz svojmu manželovi. Nie ste povinní robiť servis rodičom a ani súrodencom. Keď budete doma potrebovať pomoc, tak kludne povedz manželovi, nech zavolá otca, brata a nech sa mu vracajú odrobené šichty. Vtedy sa mu pomaly začnú otvárať oči.
