psychicke nasilie

Ahoj.uz nevladzem dalej.nemam sa komu postazovat,nik ma nechape.Neviem cim by som zacala.Je to dlhy pribeh ktory je dost sukromny aby som ho sem zverejnovala.Posnazim sa len z casti.Nechcem sa tu lutovat,ale od nikoho som nedostala pochopenie a velmi ma to nici.Trpim socialnou fobiou uz niekolko rokov tato choroba mi vzala vsetko a stale berie.Nikto ma nechape, len z rodiny mama.Ani si neviete predstavit ako trpim.Nemam dokoncenu skolu.Vztahy skoro ziadne.Ziadnu opornu chapavu dusu ktora by mi povedala mile slova.Bolo velmi vela zlych dni ale aj take co bolo zacalo celkom byt dobre.Slovna zasoba na bode mrazu z toho vezenia doma.z toho neskutocneho strachu a potlacovanie emocii sa pridruzili aj zdravotne problemy .Rodina mi bola oporou iba chvilu.Ludia v praci ma doslova znicili.Uzatvorilavsom sa do seba a bludny kruh je tu.Ziadne vztahy.laska.ochota .porozumenie.podpora.Som znicena.Moj mozog nevie reagovat ani na bezne problemy a riesit ich.proste blok okno trasiem sa krce.vyizivaju to ludia ktorym to robi radost ma trapit !!boze .viem ze zivot je tazky ale toto je utrpenie!cakam dieta a vseteci si myslia ze to nezvladnem.dieta mam zdrave,ponizuju,poucuju,,na sebavedomi mi to moc nepridava!mam pred porodom a nemala by somvprezivat stres!som znicena z toho dirigovania
.ja osobne si myslim ze byt matkou je to najkrahsie co ma mohlo postihnut!chcem pre dieta len yo najlepsie.ale dotycna osoba z rodiny jej to nejde do hlavy ze by som sa dokazala lepsie postarat tak ma komanduje .bije dieta svoje predomnou a hovori ze to musim aj ja.vie ze budem ticho nereagovat tak to vyuziva.co mam robit poradte.co by ste robili v mojej situacii?dali by ste si poucovat? Mne to ubera sebavedomie ,niesom hlupa,viem ze sa dokazem a pridem na to aj sama postarat sa.keby ste len vedeli ako sa citim a memam to komu povedat .snad sa dockam pochopenia .dakujem za precitatie.vazim si to.