ahojte..mozno sa len potrebujem vyrozpravat, dlhe roky od puberty mam problemy s uzkostou a depresiami. Posledne obdobie to bolo v celkom v pohode az doteraz, rozhodla som sa ist studovat na vysoku skolu ze by bolo rozumne si ju dokoncit. vsetko bolo dobre az kym neprisiel zapis, a ja som ostala sama vo velkom meste bez vsetkych..je mi velmi smutno ani neviem prestat plakat tak velmi by som chcela ist domov kde to poznam kde su ludia kt lubim..a niekedy uz nevladzem pocuvat ze to prejde zvyknes si bude to dobre a podobne. zrazu mam pochybnosti preco som sa rozhodla, ucenie nikdy nebol problem ale ten pocit samoty a zachvaty uzkosti ma nicia..iba pridem a uz chcem ist domov..neviem si uz s tym poradit ako to cele prekonat ..ani tabletky na upokojenie od lekara mi nepomahaju..
uzkost...
Treba skúsiť návštevu psychológa, ak ten nepomôže tak psychiatra.
Bohužiaľ dobrých je málo. Treba to riešiť, lebo VŠ je záťaž...Dobrá je aj kniha Sue Atkinson: Na ceste z depresie.
:) tiez som sa dnes vratila zo zapisu ..kazde a jedno slovo co si napisala si presne do pismenka opisala moje pocity citim sa uplne rovnako a to už aj dlhsie pred zapisom... Je mi tiez straašne smutno...a potom mam take myšlienky ci som tam mala ist že ja sa budem trapit s tou školou a aj tak sa mi nepodari najst pracu ako by son chcela. Potom ma to bude este viac mrziet.
Keď si sa rozhodla pre štúdium, tak asi máš nejaký cieľ a vzťah k tomu, čo si sa rozhodla študovať. Mala by si sa venovať teda tomu na čo si tam išla a pomôže ti to prekonať situáciu, ktorú máš.
Treba myslieť na to, že týmito pocitmi si prechádza každý "novopečený" vysokoškolák. Na niekoho to dolieha viac, na iného menej. Je to radikálna zmena prostredia, nové tváre.... Povedal by som: Normálna psychická reakcia. Chce to len čas a postupné začlenovanie sa.
PS: Pred pár hodinami som sa vrátil zo zápisu ;)
