Ahojte, uz dlho hladam odvahu vyrozpravat sa niekomu. Ale nie je komu. V mojom okoli nemam absolutne nikoho komu by som sa zdoverila. Nie som typ cloveka co by sa stazoval ale jednoducho to uz na mna dolahlo a myslim si ze uz to viac nedavam. Ide o to ze akokolvek sa v zivote snazim, mam pocit ze nema nic zmysel a ze som tu len tak. Myslim si, ze keby kdesi zmiznem alebo uteciem nikomu chybat nebudem. Je mi 25 a mam pocit ze som v zivote uplne nepodstatna. Mam pocit ze hocico zle co sa mi v zivote stalo od seba odrazam ako bumerang ale akosi to na mna dnes vsetko dolahlo a uvedomila som si ze niektori ludia maju proste nestastie a je zbytocne aby tu boli. Dolahlo to na mna preto lebo som si spetne prehrala vecsinu svojho zivota. Od malicka ma otec mlatil, tym myslim ze ma nemal problem hodit ako 3 rocnu o stenu za spadnutu policku, pocas dospievania som ho mala rada a brala ho ako vzor aj ked sa s nim mama chcela rozviest nechcela som to dopustit bol to predsa otec a rodina ma byt pokope, v 8.triede ma zacal prvy krat urazat nadavkami tak hnusnymi ze ich nejdem ani vypisovat, dlho som pre neho plakala, sklamal ma ako otec a ked som raz prehlasila ze hy som radsej otca nemala bola som tercom posmeskov a vycitiek ako som si to dovolila povedat. Otec je uz od malicka alkoholik, vela ludi o tom nevie, vyzeram ako pekne dievca studujuce na VS, ako bezproblemove dieta, ktore sa malo ako v bavlnke ale pravda je taka ze v mojom detstve mi chybala laska od otca. V 14 ma chytil pedofil. Citila som sa hnusne, spinava, necista bola som dieta. Aj napriek tomu ze sa mi nic nestalo po fyzickej stranke nieco po tom incidentne vo mne zostalo. Otec je uz priblizne 11 rokov alkoholik a urazky typu ku.., pi...,jeb... uz berem ako normalne. Tieto urazky ma uz neprekvapuju, beriem ich ako hotovu vec, no echapem kde sa v otcovi berie vsetka ta ennavist voci mne. Uz sa neurazim ze som pre neho pi... ale ked mi povie ze nie som jeho dcera a nech taham z bytu, ze som obycajny prizivnik to ma zaboli a mozno to endam na sebe znat lebo viem dobre kryt svoje city, trapi ma to. Hovori vzdy, sestra je jedina jeho dcera a ja som iba obycajna......Dnes je mi 25 koncim VS, akokolvek sa snazim viem, ze nebudem pre otca nicim inym ako odpad, nechapem to. A viem ze vsetky tieto veci na mna posobia podvedome. Som po rozchode a mam pocit ze zacinam verit tomu ze v zivote nebudem nikdy stastna, v kazdom vztahu hladam chyby na partberovi a. Snazim sa ich napravit, mam pocit akoby som to robila podvedomky, mozno koli tomu ze otec mi nebol dovrym vzorom a, nechcem si najst takeho, preto sa snazim kazdeho chalana zmenit, bojim sa zalubit sa aby som nebola sklamana ale nechcem byt sama bojim sa toho... proste najradsej by som sa kdesi hodila... neviem co mam dalej robit s otcom to uz dlho nevydrzim...mam pocit ze zijem s tyranom s niekym kto ma nechcel a nikdy neprijme...ale som jeho tak na co si ma robil?
moj zivot nema absolutne zmysel
WHISPER - píše, že teraz skončila školu. Tak asi preto.
otazka znie ze ked mas už! 25 tak prečo si odtial nevypadla už dávno..? na čo čakáš..? na princa ktorý ta vyslobodí odtial a kupi ti dom..?
zabezpeč si sama..! kazdy si je strojcom svojho stastia, ked mi je niekde zle, idem odtial do pi*če preč...!
ja som si v 22 zobrala hypoteku a isla do piči od psychicky naručenej matery... a nič lepsie som urobit nemohla... teraz mi je super...
Hlavne nezúfaj, ešte sa Ti život môže otočiť na tú dobrú stranu. Máš nejaké kamarátky?
Alkoholici sú tyrani. Všetci do jedného. Sú to chorí ľudia, ktorí majú veľmi, ale veľmi zlú perspektívu. Snaž sa odsťahovať. A potom si dávaj pozor na ľudí (aj nealkoholikov, ale radi pijú druhým krv), ktorí ti budú tvrdiť, že si iba ďalší na svete úplne zbytočný človek. Oni/ony totiž potrebujú takzvaný životný priestor !!! (pre seba). Od takých preč naďaleko.
Alkoholik si vždy nájde niekoho, na koho bude nadávať. Ak niekto spraví chybu, tak mu ju bude vyčítať aj celý život, ale svoje vlastné nevidí, lebo sám seba šacuje ako absolútne dokonalé stvorenie. Keby nenadával na teba, tak by nadával trebárs na tvoju mamu alebo svoju mamu a pod. Z toho by som si ťažkú hlavu nerobil. Si po rozchode, si mladá, tak si isto niekoho nájdeš, aby si od otca mohla odísť niekam preč. Raz mu dáš aj ty pocítiť, že ti ubližoval a potom bude veľmi banovať, ale už bude neskoro.
