povedat lubim ta

Ta veta by mala nieco vyjadrovat, tak ako akolvek ina vyznavacia ci intimna veta, ktora sa nehovori len do vetra. Da sa to vyjadrovat aj inak nez takto slovne a niekto to povedat nedokaze ani ked by akokolvek velmi chcel, hlavne teda ak to ten druhy od neho ocakava. Ked to od neho ockavas, tak sa sustredi na "tvoje" citenie, co mu moze znemoznit napojit sa zas na to "jeho" citenie a nasledne to vyjadrit.

Ludia, ktori hovoria lubim ta za dva mesisce nevedia co tie slova znamenaju. Pockaj este chvilu nie ste az tak dlho spolu ak to povie budes vediet ze ta ozaj lubi a nie je to len zo zamilovanosti.

Anuska. Kazdy sme rozny a kazdy ti tu bude pisat iba zo svojho uhla pohladu. A kazdy sme iny. Niekto introvert iny extrovert, za niekoho hovoria minule odzite zazitky skusenosti ci uz z rodiny z predoslych vztahov, kazdy je inak nastaveny, ina natura povaha osobnost.
Riad sa preto vzdy sama sebou. Ako to ty v tej konkretnej chvilke citis chces a prezivas. Zi pritomnostou a vychutnavaj si kazdy jeden okamih s milovanym clovekom (pravdaze, ak aj ty citis ze ta ma ON uprimne rad). Vies, ja uz prisla o vela ludi. A mozno aj to ma naucilo kaslat na to co sa ma/nema, co sa patri/nepatri, alebo teraz popularne rozne "rady" z casopisov netu mudrych knih ai ai. Lebo ak prides v zivote o niekoho navzdy, komu uz nikdy viac nemozes povedat, co pre teba znamena, podakovat sa mu, ci mu riect ako ho milujes potrebujes, ako ti chyba, prip.objat postiskat pohladit, tak vtedy uz nebudes riesit rozne hamletovske otazky...
Rob teda tak, ako to ty sama citis - obijmy svoju lasku, pohlad ho, usmej sa nanho, pobozkaj a kludne mu povedz co prave citis a prezivas. Ze je ti s nim dobre prijemne bezpecne, ze ho mas rada, ze si vdacna za vase spolocne chvile. Nech to ta druha strana uz spracuje ako chce :D ale ty si aspon nebudes raz vycitat, ze si neurobila alebo "zameskala zanedbala" nieco, co si v tej chvilke chcela a mohla urobit. A nehraj sa nikdy na to, kym nie si. Ak budes hovorit to, co skutocne necitis, alebo robit nieco nutene nasilu, cize HRAT, tak ten druhy to vyciti a pochopi. Takze ak aj tvoje slova prejavy skutky budu autenticke skutocne, tak to aj druhi budu prijimat a brat. Neklam. Ani seba ani inych

Je to toľko aspoň večer do jednej SMSky napísať ľúbim Ťa? Na webe je plno hotových zaľúbených správ, sms, whatsapp, skype, je toľko možností, že aj ten najväčší hňup to dokáže. Však netreba každý deň stokrát opakovať, ale za pomaly rok ani raz? Len treba chcieť. A to je ten problém, že to tak necítim a vtedy to nejde. Muži sú vo vzťahoch realisti, ak prevažujú výhody, tak prečo nie byť vo vzťahu kde chýbala zamilovanosť. Na manželstvo je to málo, ale vzťah momentálne vyhovuje. Problém je ten, že sa všetci niekam ponáhľame, začíname randiť zavčasu, so sexom začíname priskoro, vzťahov priveľa, ženy sa zaľúbia, muži sa zaľúbiť nestihnú. A ženy si neviem ako cenia 2-4 ročné vzťahy akoby to niečo znamenalo. Pokiaľ vzťah permanentne niekam nesmeruje, tak to nemá význam.

Filip TT - videl si Tarzana? Radšej ušiel zo spoločnosti, ako by sa mal učiť tomu ,,dobrému,, :D

Filip TT - vieš, civilizačným výdobytkom by sa dali nazvať aj tablety a dnes už pomaly nevidíš ľudí sa rozprávať medzi sebou. Aj na zastávke každý do toho pozerá...Neviem či fandím práve tomuto - ľudia prestávajú komunikovať.

Prečo by malo byť ,,dobré,, ak niekomu hovoríš (ľúbim ťa)?
Vieš, nie všetko, čo je akože odpozorované a naučené je skvelé.
Teda aspoň mám ten dojem.
Veľa ľudí používa ,,ľúbim ťa,, ako frázu a dovolím si tvrdiť, že asi okolo 70%. Je to ok? Je to tak správne?

Môžem 1000x počuť niečo také, ale... vždy tam to ale bude.

Mesačný princ - stalo sa zopár prípadov, keď deti vychovali zvieratá, vlci napr. Keď tie deti zobrali medzi ľudí nevedeli zo sociálnych kontaktov vôbec nič. Celý náš sociálny kontakt je naučený a odpozeraný hlavne od rodičov a iných blízkych osôb. Spôsob ako sa chová človek k človeku sa odovzdáva z generácie na generáciu. Prenesie sa to, čo je dobré. Hovoriť si "Ľúbim ťa" je dobré. Je to veľký civilizačný výdobytok. Keby si to ty niekomu hovoril a od niekoho počúval, bolo by to dobré aj pre teba, lebo si tiež človek.

Vôbec si nemyslím, že ľudia, ktorí toto slovné spojenie nepoužívajú sú chladní, alebo mali v rodine také vzťahy, aké tu mnohí opisujete.

Nikdy som nerozumel ľuďom, ktorí si každých 5 minút posielajú sms a následne si doma nepovedia ani slovko. Alebo tí, ktorí toto slovné spojenie radi používajú a následne zmlátia partnerku...

U mňa vyhráva komunikácia bez slov :) Alebo lepšie napísané SKUTKY, pohľady do očí, dotyky, tón hlasu....
Na takéto niečo človek nepotrebuje počuť vôbec nič.

Takéto niečo by mali ľudia povedať len keď naozaj po tom túžia a nie slepo opakovať naučenú rutinu...
Je to potom to isté, ako keď ráno vykonáva človek nejaký rituál, zovšednie aj ten a aj toto slovné spojenie.
U takýchto a podobných skutočností som bol vždy proti konvenciám, proti niečomu ,,čo sa patrí,, alebo ,,čo vyžaduje spoločnosť,,

Nemal by sa podľa mňa klásť dôraz na to, ako to majú iní! Ale na to, čo chceme my. Ak človeku vadí, že jeho partner je taký, alebo onaký, tak ho neľúbi. A naučiť to partnera??? :O To je presne to isté, ako keby ste učili niekoho tancovať a tanec ho vôbec nebaví.

Robí to z donútenia, alebo z dôvodu, aby danej bytosti spravil radosť. A načo je to dobré?

mne sa zdá byt škoda prísť skrz to o vzťah tak ako v prípade shelliny, pretože naozaj môže ísť len o blok spôsobený výchovou - ten človek proste tú situáciu, keď človek človeku vyzná lásku nezažil. Ale hovorím, že moja kamarátka to svojho chlapca naučila. Videla, že jeho otec je taký chladný, tak pochopila akú mal doma situáciu. Hovorila mi, že my sa učíme si hovoriť, že sa ľúbime. A tomu chlapcovi sa to potom páčilo a vyznával je často.
Na tom vidím že to nemusí byť v neprekonateľné. Ak to prekonáte, tak vás to ešte viac spojí. A máte istotu, že ten človek to hovorí tebe prvej a jedinej.

ako bolo spomenute je viac druhov prejavov lasky... kazdy ma iny, len dolezite je aby s tym boli obaja spokojni inak to proste nefunguje... ja mam skusenost aj s tym aj s tym a viem v com sa citim prijemne a naplnene..
mala som priatela cca rok, ktory mi nikdy nepovedal, ze ma lubi, ale spraval sa ku mne velmi pekne, pozorne atd.. no mna to nenaplnalo, az som si sama v svojej hlave zacala davat stopky, kym som ten vztah citovo zo svojej strany uplne nezabila.. paradoxne mi povedal, ze ma lubi az ked som sa s nim rozisla a to bolo uz neskoro...
ocividne teda ja som ten typ zeny, ktory to potrebuje "pocut" ale aj citit z jeho konania, jednania a spravania....
teraz mam vztah, kde si hovorime, ze sa lubime aj sa tak spravame a preto som omnoho viac uvolnena a otvorena a tento vztah ma naplna..
teda podla mna je klucove si najst partnera, kde nam tie jeho prejavy nech su akekolvek vyhovuju a naplnaju nas...