Ahojte. Moj problém je trocha asi pre niekho divný no mna to dost trápi. Žijem len s mamou v jednej izbe(garsonke). Je mi to strašne trápne aj keď sa ma niekto pýta či može ist ku mne vždy najdem nejaku vyhovorku.. Je to aj tým že nemáme vela penazí tak si nemožme dovolit viac... Ale citim sa pre to hrozne..
Hanbím sa za to kde bývam
Keď som bol mladý, mal som tiež takého kamaráta, čo býval len s mamkou a veľmi skromne. On nám sám hovoril, že keby k ním prišiel zlodej, nechal by im na stole 5 korún a odišiel by. A my sme z toho vedu nerobili. Nemalo to nijaký dopad na náš názor o ňom. On bol inak veľmi šikovný a teraz je obchodným riaditeľom vo veľkej firme, takže už býva celkom inak :)
Takže moja skúsenosť je, že môžeš o tom kamarátom otvorene povedať, že bývaš skromne. Každý normálny človek chápe, že to sú tvoje životné okolnosti, za ktoré nemôžeš a je na tvojej strane, nie že by ťa odsúdil.