Mám problém? Chcela by som počuť vašu radu lebo si začínam byť neistá sama sebou. Včera som bola vážne šťastná, taká som už dlho nebola a vôbec neviem prečo. Dnes som sa zobudila a mala dom pocit že na mňa všetci útočia pohľadmi, aj slovami. Stačila mi obyčajná každodenná otázka a ja som bola naštvaná, a chcelo sa mi plakať. Počúvam hudbu a mám chuť sa porezať lebo to tak cítim. Mám sa s tým niekomu zdôveriť? Lebo toto sa mi opakuje už dosť dlho stale dookola. Tých šťastných dní je síce menej ako tých smutných ale začínam sa trochu báť. Už mi to pripadá ako keby ani nežijem všetko sa stále opakuje a ja sa z toho nemôžem dostať. Už mám iba telo ale dušu nie. Sama sa zabíjam
Ničím sa?
obec....
A Šantoško kvietik inteligent nesmrtelný sa dodnes nevie vyrovnať s tým že dostal po papuli.Tak mu všemohúce slonie mláďa aj zo svojou opileckou partiou robia na fórach znaleckých advokátskych koncipientov.Primitívi obecný.
Takto to vyzerá keď sa k veci vyjadrujú nezamestnaný odborníci.Viď mentalita v obci.
To je preto lebo hlupáci nemajú ako ja čo robiť.Už mi to pripadá že som iba kopa sadla a hnoja.
Už som ťa tu dlho nevidel a aj som sa potešil, že ti je už lepšie...
Nevenuj tomu pozornosť. Niektorí ľudia sa hádajú, iní sú leniví a u teba sa to prejavuje extrémnejšie...
Ale ak by si naozaj potrebovala pokecať, tak daj vedieť. Sú tu určite ľudia, ktorí by ti vedeli pomôcť, či ťa nasmerovať tak, aby si sa trápila menej