Neviem, či to ťahať ďalej, alebo toto trápenie ukončiť. Nebudem tu písať všetko, v čom sa jeho zákernosť prejavila, isté však je, že toto bola posledná kvapka.
Presne včera boli 3 mesiace, čo chodím po doktoroch nevynímajúc aj oddelenie s tými najvážnejšími smrteľnými ochoreniami. Skrátka prišli zdravotné problémy a musela som ich riešiť. Momentálne je to už lepšie, no ako to bude ďalej vie len Boh. Nemusím písať o tom, že som mala snáď tie najčernejšie myšlienky, plakávala po nociach, že neuvidím svoje deti rásť.
Som rozvedená a 5 rokov som s priateľom. Počas tých spomínaných 3 mesiacov sa ma opýtal 3x, ako mi je. Inak nič.
A teraz k podstate - v tomto mojom depresívnom stave mi oznámil, že mi ako darček k narodeninám daruje wellnes pobyt, kde si vyberiem. Veľmi láskavo som mu vysvetlila, že to nemôžem prijať, jednak som ešte chodila po vyšetreniach a okrem toho by som nebola dobrou spoločníčkou. Čo urobí ochorenie (najmä ak ešte neviete výsledok) so psychikou, to pochopí len ten, kto to zažil.
Prejavil nespokojnosť, že sme dlho spolu nikde neboli, urazil sa, ale navonok to neukázal. No poznám ho, videla som to na ňom. To bolo asi 2 týždne pred mojimi narodeninami. Ten deň D bol dnes. Z práce mi poslal SMS blahoželanie, po návarate domov nič. Ani objatie, ani podanie ruky či zaželanie zdravia...a pred odchodom do postele - citujem: dobrú noc zlatko, krásne sníčky..
A stalo sa toho veľa, skrátka badám, že moje city k nemu chladnú. Nie som majetnícka, nepatrím k ženám, ktoré muža vyciciavajú. Vždy, keď niekam ideme (jeho autom), mu dám polovicu na benzín, napríklad na vstupenky a pod.
Ale toto, že sa nezaujímal o môj zdravotný stav a to som naozaj nemala chrípku a k môjmu sviatku sa postavil takto bezcitne najmä keď vedel v akom som stave, asi nerozchodím.
Veľmi by ma zaujímal váš názor, ďakujem za každý.
Zákerný herec
Prepáč Mesačný princ, ale môj humor s tebou nemá veľmi nič dočinenia:-) Ide len o zábavu, nie o teba, in persona. Daj mi sem tam like, poteší. Maj sa pekne a nevšímaj si moje komentáre, ak nechceš.
Nuž, možno aj nie:-)
Ale pravdou je, že naj-, ale že najzákernejším hercom bol, je a zostáva pán s nickom M.P. Sledujeme jeho aktivity cez satelit, v poriadku to porno mu ešte ako tak odpustíme, ale to čo spravil posledne, tak to už bolo o kvapku naviac, blé.
Napodobňovať svoju babku, ktorá je immobilná? Vytrčíš sa do okna len kvôli dôchodku v jej preoblečení a poštárka to ani nedokáže rozoznať, či to je alebo nie je už takmer zosnulá pani, jeho babka? M.P., ty už ani nie si blázon, to sa už nedá ani vypovedať, minimálne normálne... Všetko zlé...
Keby bol na zemi skutočný liečiteľ, tak by som bol zvedavý, koľko ľudí ho vyhľadá. Asi veľa nie, lebo vtedy by si uvedomili, že tie problémy nie sú až také vážne. Skutočným liekom je len humor a hudba, to ostatné nestojí za veľa.
www.youtube.com
Zelat niekomu vela zdravia k narodeninam niekomu, kto vela, alebo stale beha po lekaroch by mi pripadalo cudne, ak nie nemiestne. Navyse moze sa jednat aj o hypochondriu, alebo sklony k sebalutosti. Keby ta zbytocne lutoval, tak by sa tato tvoja psychoza mohla este zhorsit.
ahoj, zakladatelka,
poviem ti tak, presne viem,ako sa citis ...presne ddetailne....toto sa so mnou dialo cca pred tristvrte rokom...oddelenia s najhorsimi vysledkamia diagnozami som navstevovala, dokonca aj urgent, kde mi bolo uz spravene asi vselico ..vacisna teda...bojovala som tri mesiace s chorobami, zakernostou chorob a pod. nic nepomahalo,ani lieky, nic...buduci manzel tiez velmi neprejvoval lutost, trvdil mi,ze co riesim,ze ved neumieram,a kadeco...kedze zijeme nie v jednom meste, na vsetky vysetrenia som si chodila sama, bez neho(lae ja mavam uz zdrav. problemy dlhsie,takze uznavam,ze asi je iuz zo mna vycerpany alebo co), takze je to take nijake, lebo neviem ako to je, nvm sa vcitit do chlapa,ale to na tie narodeniny bolo sproste...chapem,ze si nechcela ist, ale zase mozno by ti vwelnesko pomohlo prist na ine myslienky :)tiez mi pocas tychto mojich chorob daroval welnesko....a sla som na tri dni vypadnut..a bolo nakoniec super,zabudla som akosi na vsetky starosti a pod..
ale druha vec, ze necitila som sa tam dobre fyzicky,to je uz ina vec...ale skor som mu dakovala, ze ideme a tak,..
bolo dobre
chapi su strasne bezcitni, nevnimaju tak akomy :( a le mal stat pri tebe a nie byt takyto bezcitny :((( to je sproste chovanie..
Môže ísť aj o to, že on tie isté veci vníma úplne inak ako ty. Je to niekedy nepochopiteľné, ale nie všetci máme v hlavách nastavený "harddisk" rovnako. Najskôr to ani vnútorne neriešil, asi nedostatok empatie... Však si len zober, čo sa deje vo svete. Pozeráš, nechápeš.
Mozno v tom hralo rolu to,ze si este nemala potvrdenu vaznu chorobu tak si pomyslel,ze este netreba riesit to co nie je. A gratulujem,ze sa ti nepotvrdili obavy. Mojej mame sa nedavno potvrdili a ma hned dve vazne choroby. A nemam pocit,zeby jej otec prejavoval nejaku empatiu.Pomoc s behanim po lekaroch ano,ale city nula bodov.
Ach bože... komunikácia, komunikácia. Viac k tomu nemám čo povedať...
A povedala si mu to? Ze cakas od neho objatie, podporu?
Este raz, muzi casto nevedia, ako sa zachovat.
Tiez neradi o tom rozpravaju, ako my zeny. Oni taketo situacie napriklad prezivaju sami v sebe.
Muzi sa nedovtipia. Pokial si mu to povedala a napriek tomu sa takto zachoval, to je ina.
Viem, ze to bolo tazke, ale mozno si si tym naozaj musela prejst sama. Vysla si z toho silnejsia.
Clovek sa aj tak vzdy moze spolahnut, len sam na seba.
Vďaka za Vaše názory. Tie posledné sa zhodujú v tom, že tvrdia, že sa ľutujem. Chcem trošku na svoju obranu pripomenúť, že som si svoje srdce vyliala len Vám, v tomto fóre. Čo sa týka mojej zdravotnej situácie, ako som napísala, že sa ma za 3 mesiace 3krát opýtal ako sa cítim - to bola celá naša komunikácia o danej téme.
Videla som jeho nezáujem a teda sme sa o tom vôbec nebavili. Práve naopak, snažím sa byť silná, spolu debatujeme o čomkoľvek, aj sa zasmejeme, svoju vnútornú bolesť som sa snažila schovávať v jeho prítomnosti. Lebo aj keď som o hroziacej chorobe začala, zvrtol reč na iné. Pochopila som, že proste sa o tom baviť nechce. Tu som napísala, čo cítim, jemu som to povedať nemohla.
Išlo mi skôr všeobecne o jednu vec - ako by Vám, žienky, či muži, bolo, keby Vám partner s ktorým žijete, poslal prianie smskou a doma nič. Moja reakcia, keby to bolo naopak by bola, to nič mojko, keď ti bude lepšie, pôjdeme. Moja ponuka stále platí..Poď ku mne... a bla bla..Ale toto bola zákernosť ako sviňa. Nechceš wellnes, tak ti ani ruku nepodám. Správanie malého urazeného decka.
Nečakala som dar, veď ten som odmietla - aj keď nie z ješitnosti ale z vážnych dôvodov. Čakala som objatie, blízkosť..
Moja téma nie je vymyslená, je absolútne skutočná. Možno nie každý sme stavaný prežívať choroby v spoločnosti, zvlášť v začiatku, keď ani neviete, ako bude ďalej. Niekto potrebuje viac času.
Nepotvrdili mi rakovinu. Mala som chuť tancovať, lietať v oblakoch, plakať od šťastia..Aspoň momentálne.
Ale je to dobrá skúsenosť pre mňa. Oporu od neho už nečakám. Vlastne nič už od neho nečakám. Opora nie je o daroch ani o wellnes.
Ešte raz vrelé dík za vaše názory. Za všetky.
