Caute, sme s partnerom uz nejaky ten rok. Obaja mame daco po 30-tke. No posledny rok je pre mna dost utramný. Partner zacal chodit casto cvicit, domov chodi neskoro vecer a stale sedi za telefonom. Ked som sa spytala ci dajaku ma povedal, ze nie ,len pptrebuje sukromie. Uz spolu ani nemame sex. Raz za dva mesiace a aj to je moja iniciativita. Ked sa aj postavim pred neho naha ppzera stale na telefon. Nic ziadny zaujem. Niesom skareda ani tlsta. Staram sa o seba . Ked aj kdesi ideme tak mi ani nevenuje pozirnost, akoby ani nevedel ze vedla neho som. Nechapem. Uz to niekto zazil? Mna nebavi sa pripominat aha tu som a vsimaj si ma. Sme ako spolubyvajuci nie partneri. Nechapem kde sa stala chyba.
Partner stratil o mna zaujem
Mala by si sa zachovať rovnako, hladaj si záujmy mimo neho, na určitý čas a potom si obaja budete chýbať.
Nasiel si urcite niekoho ineho;)
Tiez som toho nazoru, ze v tom bude ina. Presne ako bolo napisane, zmazat dnes vies vsetko. Moj predomnou nikdy neschovaval telefon, ani ho nehesloval. Ked to medzi nami prestavalo klapat a ja som hladala dokaz v jeho sukromi, okrem svojho ponizenia som v nom nenasla absolutne nic. Po cca troxh mesiacoch sa mi sam priznal s tym, ze co nechcel aby som videla, mazal, bokovku mal pocas casu traveneho doma ulozenu v blokovanych kontaktoch a odblokovaval ju vyhradne len v praci a pouzival konto, o ktorom som ani nemala paru...
Uvidim skusim byt razna a ak nic, tak to ukoncim. Pravda je ze sme zasnubeny asi 4 roky ,ale svadbu zatial nechce a ja zasa bez nej nechcem deti.
alebo tak, lebo prizerať sa a mať domnienky, to brutálne vyčerpáva, zničíš sa tým, čiže tiež som za konanie, riešenie, prešlo dosť času a je dobré vedieť, či spolu alebo od seba, ja si myslím, že toto sa často deje vo vzťahoch, kde sa nedejú zmeny, také to bývanie bok po boku, a potom v spokojnosti prejdú roky, svadba nikde, ani zmienka o tom, respektíve čakanie že raz to príde, ako mne bolo povedané: "ja som si myslel, že to dieťa nejak príde do života" muži nepotrebujú také tie posuny až tak, ako my ženy, my sme naučené že v živote sú isté cykly, nielen menštruačné, ale byť dievčaťom, kamarátkou, ženou, milenkou, manželkou, matkou, atd atd, ak stojíme dlho na miesto, cyklus sa nevyvíja a my stagnujeme, čím sme nervoznejšie, nahnevané na muža, že neurobí krok ďalej, len on tú potrebu až tak nemá, čiže je dobré dať mu vedieť, že svadba je dôležitá, aj dieťa, aj to aj hento a nenechať sa v pozícii spolubývajúcej, asi som odbočila ale nevadí
Lanadpd no nič, jediné čo môžeš spraviť, je mu povedať: "Chcem sa s tebou porozprávať". V prvej sekunde mu zapne, že toto bude niečo dôležité a krátko na to mu povedz rovno, že sa chceš rozísť. Normálne, priamo natvrdo, rázne, musíš to povedať tak, ako keby si sa už rozhodla a spálila všetky mosty. Chápeš, nie mu to povedať štýlom, že "bolo by lepšie, keby sme sa asi rozišli". Proste končíme, dovi, dopo. Musí na tebe vidieť, že si sa rozhodla pre konečnú.
A potom sleduj jeho reakciu. S chlapom pohneš až vtedy, keď začneš rázne konať. Ak ťa má rád, tak sa zloží, a bude robiť všetko pre to, aby to zachránil, keď to s ním ani nepohne, tak začni baliť kufre. Rozumieš.
som za, z môjho uhla to je dlho, také niečo ani nepoznám no ale
Elir- 7 rokov
čo je dlho?
Elir- mas pravdu. Na psychike dlsa to zacina odrazat a dost s tym bojujem. No nieje lahke len tak odist. Zme spolu dlho. Ale ak to takto pojde ine mi neostane ako odist. Znicit sa nechcem nechat. Utrapit.