Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Sám

Príspevok v téme: Sám
lauvik

Ahojte, nechcem tu vyplakávať, že som sám a nikoho nemám.

Ide tu o to, že ľudia si ukazujú na ľudí ktorí sú sami... že sú divní, že sú pokazení , že nie su normálni a neviem čo....

Ja nechápem prečo. To je nejaká moja povinnosť?? Mať ženu a deti? Takéto uvažovanie je podľa mňa úplne scestné! Veď už len kvôli tým deťom... urobiť si deti len pre to, že je to nejaká moja povinnosť?

Uplne má nervy keď sa niekto posmieva ľuďom, ktorí nemajú partnera a deti.. Niekto proste nechce. A ľudí je na svete dosť, tak prečo do sveta privádzať ďalšie hladné krky?

Nechcem vzťah, načo... normálna žena, ktorá by bola schopná byť verná do konca dnes už ani neexistuje (možno existuje, ale nemám sily hľadať ihlu v obrovskej kope sena). Je to smiešne ako si ľudia vo vzťahu dobierajú tých, ktorí žiadny vzťah nemajú a pritom väčšina vzťahov v dnešnej dobe je nefunkčná, partneri sa podvádzajú a vzťahy sa po pár rokoch aj tak končia.-

Kto je na tom lepšie? Dokonca smutný fakt je ten, že single človek si užije viac sexu ako človek vo vzťahu a že všade sa dajú nájsť ponuky ľudí, ktorí už sú zadaní.... to bude asi preto, že do vzťahu išli len preto že nedokážu žiť sami so sebou a boja sa samoty a tak majú vzťah len preto aby nejaký mali a tak to potom aj vyzerá :)

Čo si o tom myslíte, aký na to máte názor?

Adden

Svet nie je len ciernobiely, su este napriklad aj ludia ako ja. Najskor vztah, v ktorom som bola dlhodobo podvadzana. Z dlhodobo zadanej, v podstate uz pred svadbou, som sa zrazu stala na niekolko rokov single babou, ktora si raz a navzdy do hlavy vtlkla, ze neexistuje verny muz. Stalo sa to mojim presvedcenim, splnila som si svoje zivotne sny a zrazu som stretla muza, ktory nabural moje presvedcenie. Som teraz s nim vo vztahu, lepsieho som v zivote nestretla, sme spolu uz vyse dvoch rokov. Ako single som bola stastna, ale dobiehali ma pocity samoty, mozno aj preto, ze som sa potulovala svetom, a to vzdy sama a vzdy som na novom mieste v novej krajine hladala novych kamaratov. S nim sa zrazu citim tak, ze moj zivot je dokonaly. Lenze. Tie dlhe roky, pocas ktorych som si budovala automaticku nedoveru, na mne zanechali nasledky. Neskutocne tazko musim teraz bojovat, aby som verila v nasu spolocnu buducnost. Pritom objektivne je vsetko bez chyby. Len ja mam neustaly strach. Ale kedze som stretla niekoho, kto za to stoji, nevzdavam to. Takze su aj ludia ako ja. Ked som mala byt single, bola som a vytazila som z toho maximum. Zaroven som citila, ze hoci mam vsetko, co chcem, vnimala som aj to, ze s niekym, kto by bol "so mnou v mojom time" by mi bolo veselsie. Ale nebrala som kompromis. No teraz, ked mam svojho vysnivaneho partaka, musim bojovat sama so sebou.

moj pohlad

WHISPER

Ked tak citam tvoje prispevky tak musis byt velmi nestastna z toho ze nemas niekoho s kym by si zdielala lasku a zivot...

Cim dlhsie budes sama, tym viac ta tento stav bude vnutorne zozierat...A obranny postoj ktory si zvolila (nikoho nepotrebujem, takto mi to vyhovuje) ti nijako nepomoze prekonat tuto situaciu. Ono totiz nie je prirodzene aby bol clovek sam. Aj ty potrebujes niekoho rano objat, mat pocit ze o teba niekto stoji, ze sa zaujima, ze s niekym mozes zdielat chvile v zivote a mat z toho naozaj dobry pocit a radost...

Na druhej strane je pochopitelne ze mas takyto obranny postoj, kedze si bola pravdepodobne sklamana a nepodarilo sa najst niekoho s kym by ti to vyslo. Pocit vnutorneho sklamania a zranenia je velka svina, ak sa s tym clovek nevie sam vyrovnat, moze to mat negativne nasledky ako napr. obranny postoj a zatrpknutie ze nikoho uz nechcem a tak mi to vyhovuje.

Ty si iba nahovaras ze si v pohode, v skutocnosti sa u teba vyvinulo zatrpknutie zo sklamania. Mozno ze cesta ako z toho von je prave si tuto situaciu jednoducho pripustit, uvedomit si ze to tak je a dat sebe nejaku sancu, ze este je mozne najst niekoho s kym by to vyslo a podniknut preto adekvatne kroky, namiesto nahovarania si ze nikoho nechcem a som v pohode - lebo toto nahovaranie si ti naozaj nebude dlhodobo fungovat. Ak ostanes dlhodobo sama, objavia sa obrovske pocity nenaplnenosti v citovej oblasti tvojho zivota.

bagramian

stalo sa ti niekedy, ze by sa ti posmieval niekto za to, ze nemas priatelku? Pises o tom takym stylom, akoby to bola uplne bezna vec.. no neviem ti.. ja aj ked som bol sam, nikdy sa mi nestalo, ze by sa mi niekto posmieval.
Ak zvyknes reagovat na "ponuky" od zadanych zien, tak sa ti ani necudujem, ze sa bojis vztahov, co ak by si aj ty narazil na taku zenu. Ale tymto sa ti uplne pokrivi obraz o vztahoch a budes len depkovat a nahovarat si, ze osamelemu ti je dobre. Neviem, kolko mas rokov, ale budes raz chciet zostarnut sam? Pises stylom, akoby vsetky zeny boli nevernice. Ja napriklad som stastny a nemam najmensie obavy o vernosti priatelky. Len musis hladat, poriadne hladat. V tom mas pravdu.

lauvik

hej, presne toto... mi lezie na nervy, keď sa stretneme s rodinou a známymi a každý ma hneď začne vypytovať že či už mám konečne frajerku..

LAXMI

Vy ste tu strasni extremisti. Bud sam, alebo zly vztah.
Existuje aj nieco medzi tym. Samozrejme plati, ze na vztah musi byt clovek vyzrety, lebo inak ma ten zly vztah a vtedy je lepsie byt sam.

WHISPER

mám na to rovnaký názor a včera som objavila tento článok...
psych.interez.sk

včera sa mi po nejakom čase ozval známy: "no čo našla si už muža?"

a ja že "prosím? ja som ho nikdy nehľadala ani nehľadám ani nič v tom zmysle z mojich ust som nikdy nevypustila.. mne to vyhovuje tak ako to je a je to tak, ako som si ja! vybrala..."

a jeho sa pýtam a ty ako s frajerkou? jeho odpoved: "to je už minulosť.." :-D

a o toto mám stát? to je tak dotyčný silou mocou chcel nejaku frajerku tak ju nasiel, nakoniec sa ajtak rozisli...
a teraz sa zase prihlasil na pokec aby hladal dalsiu o ktorej o pár mesiacov bude zase tvrdit "tá je uz minulosťou..."

"dakujem ale ja o takéto vztahy nestojím radšej budem sama!"
mám svoju hrdosť ...!