Dobrý deň, chcela by som sám opýtať či je normálne keď má rodičia nechcú nikam púšťať. Mám prázdniny a pôjdem ešte len na strednú nepijem nefajčim nedrogujem dokonca doma robím čo mi povedia. Mám už 15 za 2 mesiace 16 no majú problém dať mi peniaze na autobus a nás jedlo a tak si platím z toho čo som dostala na narodeniny meniny Vianoce.. neni to veľa ale na občasne zaplatenie to stačí. Mám frajera s ktorým som už rok a pól slušný chlapec ktorý je naozaj dobrý a dáva na mňam pozor no mojim rodičom sa nepáči že každý deň chcem ísť na obed preč a večer o 8-7 domov bývam na dedine čiže tu neni čo robiť a oni má chcú držať medzi 4 stenami vraj moc labzujem po meste a keď poviem že idem von mám zle lebo nemám 18 a musím daň ich všetko pýtať, chcú vedieť kam idem čo idem s kým idem kedy prídem začínam byt z toho zúfalá..hlavne ze môjmu bratovi doprajú všetko..
Rodičia má držia doma
no moja pokial nebudeš žiť sama vo vlastnom tak sa to nezmení...nie si jedina kto to tak má... a už aj to že vôbec! máš frajera možeš byť rada,..ostatne by ti k stastiu chybat nemalo, ked mas frajera...!
ja som ani toho nemohla mať! po nociach som za nim po tajme utekala z domu ! a nemohla som s nim byt ani ked som bola dospelá...
nakoniec to chalan vzdal a rozhodol sa ze bude so zenou s ktorou to nebude take komplikovane, ked mam takych debilnych rodicov... co mi dojebali zivot...
ked som v 20 rokoch dosla večer o 20 z 12ky, lebo tak som mala spoj, ma mater psychicky narusená zacala vo dveroch mlátit, lebo jej drbalo na hlavu..... tak som v 22 zobrala hypoteku a kupila si byt aby som mala pokoj.... a dnes ho už konecne mám a zijem si život podla svojich predstáv...
