Ahojte.Byvam opat doma.Rozisla som sa s priatelom.Zila som na intraku 4 roky, potom na byte s priatelom, potom sme pracovali 2 roky v zahranici, skoncila nam zmluva, chceli sme prist domov, ale k priatelovim rodicom, no rozisli sme sa, ja som musela domov.Mala som na plane vratit sa spat.Agentura povedala, ze po pol roku sa to da.No prisiel rozchod.A zrazu som nevedela co mam robit.Ozvala sa mi jedna kamaratka, ze tam ostala sama.No.skor som jej pisala prva blahozelanie k narodeninam.A ona ze ako sa mam, ci sa nechystam spat a smail :D Mala kontrakt do aprila.Pisala v januari.Strasne som tuzila stade vypadnut.Ist spat, ved aj praca a rozchod bol tazky.Takze by to pomohlo.No nedokazala som.Napisala som ze neviem a zacala rozmyslat ako mama, negativne, preco to je zly napad, ze to sama nedokazem, ze aj tak len do aprila, a ze ta firma mala chyby, ze obcas nebola praca, no podobne veci....A tak som nikde nesla a sedela doma.Bez prace a s trapenim a myslenim na vztah co sa rozpadol.Stale som doma a neviem sa pohnut a pocuvam vkuse mamu ako ofrfle kazdu jednu pracu.Preco je zla.Namiesto toho aby sla robit, skusila a potom dala vypoved, ked sa jej nepaci.Ale ona ani neskusi.Hned najde dovod preco nie.Mna podvedome drzi doma.Vravela som , ze sa bojim ist sama do zahranicia, ale taha ma tam a ze je tam praca, ona ze tak naco to vravim ked sa bojim.Ze nech nejdem.A ze uz to preslo. Ze to nemam riesit.Nepomaha mi, len ukazuje co mam v hlave.Opakuje co vravim.Ziadny postoj riesenie.Jej riesenie ze mam hladat nieco tu.Ale co su tu prace tak nieje spoj.Alebo neplatia.Lebo sak ona tu zije.a ma vsetky prace zmapovane kam neist.Sama vsak ist niekde kde nikoho nepoznam, nedokazem.Ine mesto, kosice, bratislava.Co by ste poradili?? Dalej takto nevladzem.Od toho zahranicia presiel rok a ja stale nad tym uvazujem , kazdy den, ze som mohla davno byt tam.Ale uz je asi aj neskoro.Ja uz sama neviem.Mam tak hlavu nastavenu ze len prezivam doma z dna na den.A ze ked to takto pojde dalej tak sa zblaznim a skoncim zle.Necitim sa v nasom meste dobre.Nechcem tu zit a spoznavat bary, kluby proste nic co tu je sa mi nepaci.Ale uz nemam ku komu ist.A sama bohuzial nepojdem nikam.Myslim kde nikoho nepoznam.Ze len kvoli praci.No da sa nejako pomoct???
Problemy s rodinou, pracou.
adden...
to ako moja kamoška :-D má 48rokov, cely život prespí doslova a čaká na princa, ktorý jej zaklope na okienko a zobudi šipovu ruženku...
ale musí mať idealny vek 22-25rokov... :-D
ktorý s ňou bude mať "ďeťátko" lebo ona chce ešte "ďeťátko" ale s partnerom, ma dceru v mojom veku... ako slobodna matka, žije s mamičkou, mamička jej pomaha, mamička nakúpi, navari, operie..ma postarane,.. tak pride z roboty a len spí, lebo nič nemusi robiť...
to su také typy ako píšeš....
musis fakt zacat mysliet a rozhodovat sa autonomne a necakat na pokyn od ineho cloveka, ty si sa nechala zviest na negativnu vlnu, ale to musis rychlo zarazit, zmenit myslenie a zacat konat, inak to nejde....
WHISPER, nie kazdy to ma v povahe. To im nevysvetlis. Ja som taka ista ako ty a som za to strasne rada. Ale niektorym ludom to nejde. Ak po roku ona stale hovori, ze sama do zahranicia nedokaze odist, tak jej nic ine nezostava, len taky zivot, aky ma teraz. Cudujem sa, ze tazka zivotna situacia niektorych ludi nedokaze postavit na nohy. Myslela som, ze tazke skusenosti cloveka zoceluju. Ale asi nie kazdeho. Tak zakladatelka cakaj aj nadalej, co ti kto s tvojim zivotom bude robit. Lebo presne to robis.
a to akože rok si bez roboty sediš doma na riti..?
a živia ta rodicia..?
si snad nesvojpravna ze si nechás kecať matke do života...
ty musiš prevziať zodpovednosť za svoje činy ked si dosplelá..
kedy to miensiš urobiť ked nie teraz,..
chces ist do zahranicia? chod..! odchod sa dá vybaviť za par dní..
ked niečo chcem tak si za tým idem a ono to aj niečo vyžaduje, nie len sedieť na riti a čakať... že to niekto urobi za teba...
Podľa toho čo píšeš by si mala mať asi 25-26 rokov, tzn. že si dospelý človek schopný robiť vlastné rozhodnutia. Matkin názor si môžeš vypočuť, ale zariaď sa podľa vlastných potrieb a pocitov. Ak ťa život doma ubíja a nechceš tam žiť, tak v podstate už rozhodnutá si, len sa musíš odhodlať na ten finálny krok a to odísť preč.
