Dobrý deň
V prvom rade chcem všetkých poprosiť aby ma neodcudzovali za to, čo tu napíšem, pred pár rokmi by som nikdy nepovedal, že takto skončím a, že budem hladať pomoc práve tu a v tejto sekcii.
Mám 20 rokov. Moje problémy sa začali už krátko po nástupe na strednú školu. Zhoršil som sa v učení a prestával som mať vôlu v niečom vynikať alebo niečo dotiahnuť do konca. Všetko, čo ma bavilo, ma bavilo len krátku dobu. Vtedy som to nebral ako problém, pretože som bol naďalej aktívny, športoval som , (ne)učil som sa na trojky. Dokonca v 17 rokoch som začal cvičiť a bavilo ma to AŽ vyše roka. Napredoval som a naberal svalovú hmotu, skratka som sa cítil lepšie. Aj sebavedomie išlo celkom hore.
Horšie je, že som od malička neustále klamal, hlavne rodičom (nehovoril som znamky, bol som nezodpovedný, zatĺkal som), ale aj priateľom.
So silnejším sebavedomím a socializovaním sa, som sa dostal do inej partie ako som bol pred tým. Mal som 18 rokov. Sú to normálne žijúci vysokoškoláci a pracujúci ludia. Chalani fajčili marihuanu a ja som svojou slabou vôlou a chuťou zapadnúť a zvýšiť si ešte viac sebavedomie som ju pravidelne začal konzumovať aj ja. Zobrali ma na školu UNIZA informatika. Neurobil som ich čestne, podarilo sa mi opísať, v tej dobe som už "húlil" skoro každý deň. Samozrejme som na intráku nič nerobil, len húlil a to sám na izbe, každý deň. Rodičov som samozrejme klamal, že tam chodím. Kedže som dochádzal z veľkej dialky, nemali to ako zistiť. Po pol roku som ich samozrejme sklamal a školu som nechal. Podotknem, že rodičia sú a boli až príliš ústretový voči mne a dovolili a dali mi vždy všetko. Nič som si nikdy nevážil a všetko som mal ako sa hovorí z ruky do huby. Pol roka som doma vysedával, chodil von s kamarátmi čiže nonstop tráva. Rodičov vo všetkom, čo som nechcel aby vedeli klamal.
Prihlásil som sa znovu na školu, no bola to tá istá kapitola. Existovali pre mňa len húlenie a rýchlo ísť von s kamarátmi. Dokonca som začal kradnúť rodičom peniaze. Samozrejme väčšina išla na trávu a na moju priatelku, ktorá bola odomňa o 3 roky staršia a tiež fajčila. Vzťah s priatelkou bol hrozný, dynamický, agresívny, proste som to chcel niekedy ukončiť samovraždou. Nikdy som ju fyzicky nenapadol. Nevedel som to skončiť, pretože to bola moja prvá láska.
Chodil som veľmi často na diskotéky, ponocoval som, čo mi zhoršilo stav mojej epilepsie a začal som mávať častejšie záchvaty. No ani to ma neprinútilo zmeniť životný štýl. Prišiel som kvôli alkoholu o vodičský preukaz. Aj tak som jazdil ako debil a mal nulovú zodpovednosť.
Neskôr sa somnou (našťastie) rozišla a trochu sa to zmiernilo (húlenie nie, to bolo stále niekolkokrát do dňa). Nie zmenilo, len zmiernilo. Mamina ma donútila nájsť si prácu. Našiel som si prácu informatika. No tam sa začal ďalší problém. Začal som piť. Zhoršovalo sa to. Pil som každý deň. Cítil som sa lepšie, miloval som ten pocit. Po 2 mesiacoch som dal výpoveď a pil som tajne doma. Samozrejme som o tom nikomu nikdy nepovedal. Ak prišla na rad téma spojená s tým, tak som zatĺkal. Život mám obrátený na ruby, no neviem či je ešte vôbec možná nejaká zmena(bez lekárskej pomoci). Samozrejme na mňa všetci zanevreli a okolie ma začalo brať úplne inak. Z múdreho normálneho chlapca sa stal nevychovaný debil ktorý si nič neváži a klamár. Najviac ľutujem rodičov kvôli tomu, čím si všetkým museli somnou preskákať a ako som sa k nim správal, ako sa za mňa musia hanbiť. Napriek tomu ma milujú a podporili by ma v hocičom zmysluplnom. Nikdy si neodpustím, čo robím. Ležím bezradne na posteli a hanbím sa za to aký som bezcharakterný človek.
