Mám 25 a som tehotná !!!!!

Tie, čo nechcete deti, raz budete staré mrochtle a budete nadávať, že máte nízke dôchodky. A to len preto, lebo ste na svet nepriviedli nových ľudí, ktorí by na tie vaše dôchodky robili. Vy ako ženy ste úplne zbytočné.

mia na odnosenie dieťaťa a pôrod máš najlepší biologický vek, už lepší nebude. Pracuj na tom, aby si vedela dieťaťu poskytnúť domov. V budúcnosti neoľutuješ. Ako 40 ročná budeš mať dieťa už na prahu dospelosti, ešte stále budeš dosť mladá aby si si užívala život a tie mrochtle čo v mladosti deti nechceli ti budú závidieť, že ich nemajú a už ani ich mať nebudú. Raz to na každú príde.

a na muza ktory opusti tehotnu zenu ostane na vsetko sama nema jej kto pomoct a je zufala na toho sa uz nikto krivo nepozera ze lebo ved chlapi na tomto nasom zadubenom slovensku mozu vsetko ze? keby boli muzi v roli zeny potraty by sa zdvojnasobili lebo muz nezvladne ani nadchu nie este tehotenstvo... lahko sa hodnoti tomu kto neni v kozi zufalej a opustenej zeny!!!

gratulujem

blbostnemahranic-Kriste pane dievča nauč sa čítať a potom niečo píš áno? Dala som svoj názor, otázku a potom, že to samozrejme nie je moja vec(!!) a jej dieťa. Kde sa do nej navážam? Mne je to asi tak jedno, len som bola zvedavá na jej pohľad na adopciu, ten som sa aj dozvedela a myslím, že to napísala veľmi pekne.

Ďakujem za odpoveď. Tiež verím v to, že teraz tvoje dieťa má možnosť žiť lepší život.

Ale TY blbostnemahranic- sa nauč čítať a potom niečo rob. To, že môj názor je, že to je vražda neznamená, že môj názor je ten najlepší, alebo ona nemala právo takto naložiť so SVOJÍM dieťaťom. Myslím si, že SVOJ NÁZOR ešte vyjadriť môžem a aj napriek takým ako ty, to naďalej aj robiť budem a ty ma kľudne necháp, môj problém to nie je, nebol a rozhodne nebude. :-*
Keď sa ti nepáči môj názor OKEY, to ma vôbec nezaujíma, ale ja si viem predstaviť chápanie tvojho názoru a akceptujem ho, tak neviem prečo ty nie. ;-) Pekný deň.

Fakt nechapem ludi s nazorom, aky ma pomocnica. Neviem, ci mi z nich ma byt do smiechu alebo skor zle :D Co sa do nej vobec navazas? Bolo to jej slobodne rozhodnutie, nechcela dieta, nenechala si ho, noa? Ty sa radsej staraj o seba.
A aby bolo jasne, ja osobne by som tiez nesla na potrat, ani na adopciu, dieta by som si nechala a vychovala ho, ale zaroven respektujem zeny, ktore ten zakrok podstupia, resp. aj adopciu.. Nie je to tvoj zivot a ani ta nijak neovplyvni ich rozhodnutie, tak neries.

kristzi14 mas pravdu, pekne si to napisala :) tiez nechcem mat deti, aj ked po fyzickej stranke by som mohla, no nemam tu potrebu stat sa matkou, ved mat dieta nie je jediny zmysel zivota... ano svet je nespravodlivy, niekto mat deti moze, niekto nie.... no bohuzial, kazdy ma vo svojom zivote nejake trapenie a musi sa s tym zmierit .... kedze dieta nechcem beriem HAK, ale aj keby som nahodou otehotnela, tak neuvazujem ani chvilku a idem na interupciu, vinna by som sa necitila, kedze som sa chranila a brala tabletky ... tiez si myslim ze je lepsie si nechat dieta vziat, ako keby malo vyrastat v zlych podmienkach, ktore by som mu mozno nevedela zabezpecit a nebolo by stastne.... ani ja som nemala dvakrat najstastnejsie detsvo, sice som bola planovana, ale keby som si mala sama vybrat, uz by som sa radsej do takych podmienok nenarodila... nie je umenie dieta splodit, ale postarat sa on, tak aby bolo stastne :)

nie nad adopciou som ani neuvazovala. neviem si predstavit, ze by som mala absolvovat porod a vsetky veci s tym spojene.som sebecka v tomto, a ? nechcela som aby mi ostali po porode vsetky mozne jazvy a neviem ake nasledky.neviem si predstavit, ze by to dieta malo vyrastat bez vlastneho otca.a neviem si uprimne predstavit uz vobec fakt, ze by malo moje dieta vyrastat a zit niekde inde s niekym inym, nosit moje geny, kus zo mna a ja by som ho nemala sancu nikdy stretnut. Proste ano, doba je zla, pary, ktore chcu mat deti ich mat nemozu a ti, ktori ho nechcu pocnu raz dva. ale tak je to dnes s hocicim proste, clovek co chce zit umiera na rakovinu a zdravy clovek, ktory zit nevladze prave uvazuje nad samovrazdou. Kolobeh zivota, nic viac, jednoducho to tak je. V tej chvili ked aom bola teho ma nenapadlo nic ine, iba absolvovat interrupciu a ze som ten den na klinike nebola jedina. Horko tazko som dostala idealny termin, lebo vsetky boli preplnene. To "dieta" nic necitilo, nic ho nebolelo, ani nevedelo o svojej existencii v tom stadiu. Ani neocakavam ze by som do buducna mohla mat nejake vycitky, ak sa vobec niekedy rozhodnem pre materstvo. Proste mi to pride ako uplne normalna vec, to dieta teraz dostalo urcite sancu narodit sa opat v niekom inom a zit krajsi zivot, aky by som mu vedela dopriat ja.

kristzi14-JEDNA OTÁZKA-A čo tak dať dieťa na adopciu, niekomu, kto po dieťati túži, ale nemôže ho mať? ALE NIEEE, VYBRAŤ SI VRAŽDU je určite lepšie riešenie všaaak? Okey, je to tvoje dieťa(bolo teda..., teda mohlo byť...), ale raz ti dôjde keď budeš mať šťastné a zdravé dieťa ktoré sa na teba bude usmievať, že si mohla mať také 2, alebo, že by sa tvoje dieťa usmievalo takto na niekoho, kto po ňom tak zúfalo túži, ale ty si zaňho rozhodla, že nebude mať šancu...
Ale to samozrejme nie je moja vec, len chcem vedieť či si vôbec zvažovala nad adopciou.

Hm..toto je smutne,ta ktora by babo chcela,tak tej sa nedari,a taka ktora babo nechce,takej sa to podari.Ten osud je niekedy nespravodlivy.

Ja som sla na potrat...nikde sa tomu netajim, pred nikym a ani sa za to nehanbim. Otehotnela som pocas brania hak a na dieta som ani ja ,ani partner nebola pripravena, financne a ani psychicky. Nemam k nim vztah a nemam ani vlastnu strechu nad hlavou na to, aby som mu dokazala dat vsetko to, co potrebuje. Nad nenavistnymi a mudrujucimi nazormi na tuto temu sa nestacim dakedy ani cudovat, kto ste vy, ze mate pravo rozhodovat o tom, ci potrat je alebo nieje moralny ? Pre mna je nemoralne, ked dieta musi vyrastat v nevhodnych podmienkach, to nikdy nevestilo nic dobre.
Neboj sa odsudenia, neboj sa vycitiek od druhych, ak sa na to raz necitis, proste to nesil. Nik nema pravo ti kecat do zivota. Ak to momentalne vidis tak, ze sa na to necitis, nechces to, chod na interrupciu. Zakrok je to vraj narocnejsi, ale nemas sa coho bat- je kratky, nebolestivy, po par hodinach som sla domov a nemala som odvtedy vobec ziadne problemy. Bolo to davno ale ja to nelutujem - s dotycnym partnerom uz som sa rozisla a stale sa necitim na vychovu dietata, takze som sa rozhodla spravne.