Ako to dostať z hlavy?

no co Metaxa, uz si pokrocil nejak dalej? Mame september tak uz sa ta tvoja rozviedla ci ako?

Dobry den, tak som tu zase. Vlastne ani neviem ci potrebujem radu, alebo to len zo seba dostat von. Jednoducho tie pocity zosilneli. Neviem to opisat, ale ten chlap vyvolava vo mne dokonaly pokoj a stastie ( iba tym ze je, nemusi ani rozpravst ku mne). Objavi sa a ja sa zrazu citim inak, a je to navykove, takze na neho myslim aj ked sa dlho nevidime. Je mi to strasne blbe, mam z toho uz vycitky. Dufala som ze ked sa dlho neuvidime tak to vsetko prejde, a nie sa vystupnuje. Neviem, mozno ma k nemu taha nieco ine ako telesna pritazlivost, a neviem ci existuje aj nejaka duchovna, ale strasne by som sa s nim chcela rozpravat s pocuvat jeho hlas. Stacilo by, keby sme mohli byt priatelia (myslim), ale to nie je mozne. A vlastne vobec neviem co vlastne citi on pri mne, mozno uplne nic. A nemam ani ziadne pravo nieco take zistovat, musi pre mna ostat tajomstvom. Snazim sa na neho nepozerat a nevysielat ziadne signaly, ale niekedy sa aj tak pristihnem ako pozeram. Je tu niekto starsi, skusenejsi, komu sa zivot pokusil preverit takto vztah?

Dobry den, tak som tu zase. Vlastne ani neviem ci potrebujem radu, alebo to len zo seba dostat von. Jednoducho tie pocity zosilneli. Neviem to opisat, ale ten chlap vyvolava vo mne dokonaly pokoj a stastie ( iba tym ze je, nemusi ani rozpravst ku mne). Objavi sa a ja sa zrazu citim inak, a je to navykove, takze na neho myslim aj ked sa dlho nevidime. Je mi to strasne blbe, mam z toho uz vycitky. Dufala som ze ked sa dlho neuvidime tak to vsetko prejde, a nie sa vystupnuje. Neviem, mozno ma k nemu taha nieco ine ako telesna pritazlivost, a neviem ci existuje aj nejaka duchovna, ale strasne by som sa s nim chcela rozpravat s pocuvat jeho hlas. Stacilo by, keby sme mohli byt priatelia (myslim), ale to nie je mozne. A vlastne vobec neviem co vlastne citi on pri mne, mozno uplne nic. A nemam ani ziadne pravo nieco take zistovat, musi pre mna ostat tajomstvom. Snazim sa na neho nepozerat a nevysielat ziadne signaly, ale niekedy sa aj tak pristihnem ako pozeram. Je tu niekto starsi, skusenejsi, komu sa zivot pokusil preverit takto vztah?

Metaxa- samozrejme, kedze to zazivas prvy raz, tak je to o to intenzivnejsie, beries to vsetko vaznejsie. Ale drzis sa statocne ☺ Preto je tolko piesni, knih, filmov o laske (zamilovanosti) - je to asi najsilnejsi pocit- blazenosti alebo bolesti. A ked sa premeni na ozajstnu lasku, porozumenie a respekt, tak v tej forme moze vydrzat aj vecne ( len uz nezazivas take tie sustavne intenzivne pocity, a tie moze prebudit znova niekto druhy- ako vidis). Podla mna zalezi na povahe, vychove a nadhlade, ci clovek podlahne alebo to ustoji.

Metaxa- Praveze preto ma to tak velmi prekvapilo, ze toto zazivam, lebo s mamzelom je vsetko v poriadku. Sem tam pride hadka- kvoli organizacii domacnosti, deti a prace, ked je toho vela a sme v strese. Ale ziadne velke hadky, skor vymena nazorov a hladame vzdy kompromis. Nepoznam richu domacnost, alebo napatie vo vztahu. On sa skutocne snazi v praci aj doma, venuje nam vsetku pozornost a mame vzdy vsetko co potrebujeme. Aj v sexe si rokmi skor stale viac rozumieme a skusame, mame ho pravidelne kedze ho obaja potrebujeme rovnako casto. Po mnohych rokoch ho este aj dnes obdivujem a dokazem sa s nim zasmiat, zabavit. Sme na uplne rovnakej vlnovej dlzke, s nikym inym si tak nerozumiem. Preto by som ho nikdy nechcela stratit, ani mu ublizit. Chlapa, ktory ma ocaril, dobre nepoznam. Myslim ze to je vzajomne a je to cisto hormonalna zalezitost, a tak to zariadila priroda. Proste je to bezne, len niektori ludia tomu davaju hlbsi zmysel a vidia v tom osud. Ked si nestavias na tom vzdusne zamky a nepredstavujes si v hlave stale co by mohlo byt, sustredis sa na ine veci, tak tie pocity chladnu

Lemonka, no vidím, že ty to máš ešte horšie než ja :) Ale držím palce aby si to zvládla. Môj problém je taký, že ja som v neskorom veku ešte nikoho nemal a tak ma to trápi a inak to prežívam keď sa do nejakej zapozerám, veľmi ma tie city rozhodili, keďže k nikomu som ešte nikdy nič necítil, ale dokážem sa pred ňou udržať na uzde, normálne sa spolu rozprávame, absolútne nič netuší.

Ale vidím, že ty máš aj rodinu a myslím si, že bude nejaký problém v tom, že tvoj manžel už nie je dosť dobrý, že už nezažívaš také to "vzrušenie" (vieš ako to myslím) a stretla si človeka, pri ktorom to cítiš a teraz to máš ťažké, ale je obdivuhodné že sa s tým snažíš bojovať a riešiš to rozumne, dosť ľudí by na tvojom mieste podviedlo partnera a rozbilo rodinu len kvôli tomu. Tvoj problém sa netýka len teba ale aj iných ľudí, v tom to máš odomňa horšie :) že svojím konaním môžeš veľmi ublížiť svojim blízkym. Skús to riešiť tak, že sa o tom porozprávate spolu s manželom a nejak sa pokúste vrátiť do manželstva to čo vám (resp. tebe) chýba. A nerobte to len kvôli deťom, lebo také niečo dlho nevydrží, musíte to robiť aj kvôli sebe, lebo musíte byť šťastní aj vy.

Inak, vlastne ani neviem či to zoberieš ako radu od človeka, ktorý ešte nikdy nikoho v živote nemal :DDD Ale drž sa, nech sa všetko vydarí :)

a hltala by som kazde jeho slovo a smiala sa na jeho vtipoch. Dalej, pri kazdom dalsom stretnuti, by sa mi vycaril na tvari usmev a kutiky ust by sa nedali zadrzat aj keby velmi chcem. Mala som niekolko vztahov, ale prvy raz ( este ako dieta) som sa k spoluziakovi spravala uplne inak- tvarila som sa ze ma otravuje a nepaci sa mi, velmi som sa hanbila a mala motyliky v bruchu. Ironia je, ze to nevzdal a on je mojou zivotnou laskou a otcom deti a na rande som sa uz spravala vid popis vyssie. A teraz som dostala od zivota facku a musim bojovat rozumom s prirodou. Inak si myslim, ze ked sa zene skutocne pacis, tak to vycitis.

rado88- Vies co, podla mna to dava kazda zena najavo inak. Ja konkretne to velmi zakryvat neviem, celkovo sa k ludom spravam zo zdvorilosti milo a usmievam sa, pozeram za pri rozhovore do oci. Ale ked preskoci iskra, tak sa v tych ociach akosi stracam a ten clovek posobi ako magnet. Takze automaticky ( nevedome) sa v miestnosti plnej ludi pozriem viac jeho smerom. Ak by som bola nezadana, tak vyhladavam jeho pritomnost a postavim alebo sadnem si vzdy blizsie k nemu. Urcite by som sa snazila natiahnut konverzaciu a odpovedala rozvinutymi vetami. Zaroven by som ale bola nervozna a tak sa sustredila na to co povedat, ze niektore vety by sa mi plietli. Dalej, ked by sa ma ten clovek letmo alebo nechtiac dotkol, tak by som sa neodsunula, neodtiahla, pretoze by mi jeho dotyky boli prijemne. Snazila by som sa byt vesela, obcas jemne vtipna ( ale bola by som asi skor trapna

Ach ty chlípny bujačik, šak keď si chceš vrznuť tak dievčat maš dosť alebo zaplať nejakej čo ti aj mamičku s dvoma deťmi zahra :D

oprava: "čo sa ti páči"