Svokrovci.

Poraďte mi prosím. Neznášam svokrovcov. Nechodíme ku nim často, našťastie, ale keď tam máme ísť, tak mám týždeň hrôzu v hlave a myslím iba na to. Napr. svokra má narodeniny. Určite tam pôjdeme, veď je to matka môjho muža, babka. ale rozmýšľam len nad tým ako sa tomu vyhnúť. Mám chuť kričať, rozbiť niečo, kopať, manželovi by som vynadala aj bezdôvodne.
Sme spolu 20 rokov, nemajú ma radi, všetko im vždy na mne vadilo, som zlá matka, gazdiná, žena, proste všetko zle. Teraz je najnovšie, že som tučná. No som, mám nadváhu, ale nie som nejaké spotené prasa. Manžel mi to nevytýka. Rada sa dobre najem a v robote väčšinou sedím, no čo.
Keď sme tam, tak pred manželom nepovedia nič, keď sa vzdiali, tak hneď majú na moju adresu nejakú poznámku. Takú bodnúcu do srdca. Aj to ma štve, môj muž mi negratuluje, deťom negratuluje, nič nekúpi, tieto veci riešim len ja. Mal úraz nedávno a dovolím si tvrdiť, že to zvládol bravúrne a myslím, že som mu veľmi pomohla. A mali sme výročie a nič, ani jeden kvietok. On je taký, raz za čas ma prekvapí niečím originálnym.
Toto už nejako neriešim. Ale proste mame musí utekať, však ok, ale prídeme tam oni zase pichnú niečo na mňa.
Snažila som sa istý čas si proste vypiť, aby mi to bolo jedno. Celkom to fungovalo, možno sa k tomu vrátim. Proste pred a po návšteve mám 2 týždne pokazené. Len mi ide v hlave, akí sú hnusní. Proste mne to príde, že ma neznášajú, ale ma trpia, že som z rozvrátenej rodiny, že som taká a hentaká a potom mi to príde, že aj môj muž to tak berie. Proste na robotu a peniaze som každému dobrá, inak nie.
Už si aj hovorím, že je to matka môjho muža bla bla bla. Nepomáha to. Cítim zlosť. Oni strašne kritizovali moju mamu, mama už zomrela, potom mi svokra rozprávala ako sa za ňu modlí a pod., ale za života ju len kritizovali, tiež bola lenivá, neporiadna, a neviem aká. Proste to sú tie typy čo im nikto nevyhovie.
Alebo: mali sme psa, teda ja a moja mama keď som bola slobodná, bol to dobrý pes, kľudný, čistý, vychovaný. A svokra stále len, ako ho môžeme mať v paneláku, pes do paneláku nepatrí, ako hento, tamto, a dookola, pritom pes ich len oňuchal a šiel preč. A koľko zožerie, a treba s ním chodiť von. Teraz majú švagrovci psa, no a aký to je pes, slušný, zlatý, ciká, kaká, to svokra takto. Ja to nemôžem ani počúvať, nožík sa mi vo vrecku otvára, ja doslova už toho psa nemám rada. A môj muž bol taký ovplyvnený matkou, že do nášho aj kopol, vždy mu len škaredo povedal. A teraz ja mám kopnúť do toho ich psa? Neviem si s tým poradiť, nenávidím ich, najlepšie keď tam ani nejdeme, keď ich dobre dlho nevidím. Poraďte niečo prosím.