Ahojte. Pridám sem svoj príbeh, lebo už neviem ako ďalej...Druhý krát za posledný rok sklamaná a na dne. Minulú jeseň sme sa rozišli s priateľom po vyše dvoch rokoch. Rozchod navrhol on, nakoľko sme sa často hádali. Pravdaže to vadilo aj mne, ale verila som, že sa to dá do poriadku a bude dobre. Prvé 2 mesiace boli hrozné, depky, plač, zúfalstvo, neustále sa mi o ňom snívalo. Tretí mesiac som sa už ako tak dávala dokopy, pochopila som, že je to definitívne...Po čase sa však začal ozývať, opatrne, pozval ma do kina, na kávu a sypal si popol na hlavu, čo spravil zle, že si uvedomil, že ja som tá pravá a chcel by to ešte skúsiť. Ja som váhala, ale šla som do toho, stále som ho milovala. Teraz prešli 3 mesiace a sme tam kde sme boli na jeseň. Hádky, nespokojnosť či z mojej, či z jeho strany. On pozerá doprava, ja doľava. On podľa môjho názoru zanedbáva vzťah, pozerá len na seba, svoje záujmy, neváži si ma..skrátka to jeho snaženie po návrate je niekde ďaleko preč. On má pocit, že ho furt komandujem, čo podľa mňa nie je pravda. Teda neviem, či otázky "čo si dnes robil" a "kedy sa vidíme" sú komandovaním...Snažila som sa ho vo všetkom podporiť, pochopiť, prispôsobiť sa, ale všetko bolo zle. Povedal, že to už takto nezvláda a bude nám obom asi lepšie samým. Povedala som mu, že mne asi nie, ale že ak jemu áno tak nech si teda ide svojou cestou. Nemôžem ho predsa k sebe priviazať. Ale mrzí ma to...Mrzí ma, že jeho uvedomelé slová pri návrate sú preč. Že jeho snaženie je preč...Neviem čo mám robiť, nedokážem na neho prestať myslieť, nebaví ma žiť a tento druhý rozchod ma zložil rovnako ako ten prvý. Prečo sa z chlapa, ktorý sa snaží a cítiť z neho lásku zmení na takého necitlivého, ignorantského a sebeckého? Iná v tom nie je, som si istá. Nebaví ma nič, kamarátov mám rozlezených kade tade a hlavne im nemôžem len nakladať moje problémy, s mamou s ktorou žijem nevychádzam moc dobre...skrátka depka. Poraďte mi, ako sa z tohto celého dostať?
Ako sa z toho dostať? Druhý rozchod s tým istým...
Ahoj daj mi mail ja riesim to iste mozme pokecat
Veď vidíš že to nejde, a je trkvas.Tak sa nehodíte.Niečo ste sa naučili pre budúcnosť.Keď znova príde vykopni ho.
Nový život.A nepočítaj roky ,že boli stratene.dipredu sa pozeraj
Ja si myslím,ze ked sa majú dvaja radi a dokážu robiť kompromisy tak sa vždy cesta nájde...Ale keď je niekto sebecký a myslí iba na seba tak nie..Jasne,on ma na to možno iný názor.Sama som mu povedala,ze ak sa teraz rozideme tak tretí krát už nebude...Netúžim sa stále schádzať a rozchádzať. A on tiež nie.Viete,ale 3 roky života v keli...Nie som najmladšia a po 25ke to už ozaj mrzí...
Ste iné typy ešte ste mladý.Kam chodíš, čo si robil-to je mamičkovské to má doma-mladý chcú slobodne dýchať.
Z tvojej strany je o zahjem-on si mysli-že sliediš a otravuješ ako mama.
Načo ideš druhkrat s ním.Asi chcel priestor.Nie každy deň ťa mat za chrbtom.Každý si robí svoje a potom sa stretnu, voľn dýchať.Či nahodou nemalpocit že sa chceš vydávať.
Ste mladý tak máte asi čas.Rob si veci ktoré máš rada chod von stretavaj sa s ľudmi a moc sa v tom nevrtaj ono to časom prejde, podľa toho aké intenzívne o bolo(:
Vo vzťahoch je to tak, že sa jeden stále viac snaží o to, aby bol dominantný a ten druhý by sa mal podriadiť, čiže mal by byť subdominantný. Ak sú obidvaja dominantní, tak nemôžu spolu dobre vychádzať. Po vojne je každý generál, ale čo z toho, že? Kto ho vie, či nad všetkým uvažoval presne takisto ako ty. Skôr asi nie.
Na strane druhej sú aj také vzťahy, že sa rozchádzajú a potom dávajú dokopy, ale tých asi nie je veľa. Asi si len treba povedať, že do tretice všetko najlepšie:-)
ahoj, zažial som, zažívam, rovnaky stav tu ti toho ludia moc neporadia,ale viem v akej si zufalej situacii.
Skus mi nechat tu svoj mail, napisem ti, mozme pokecat ak chces.
presmeruj svoju energiu na niečo iné...
píšeš že s mamou s ktorou žiješ nevychádzaš dobre...
venuj sa práci a rieš svoje osamostatnenie... tam venuj energiu
My sa s mojim priatelom spolu bavime skor "aky si mal den?" a "chcel by si nieco robit spolocne tento vikend?" namiesto "co si robil?" a "kedy sa uvidime?"
Medzi vami to nefunguje a ani po case ste sa nenaucili spolu vychadzat. Tak by som to uz nesilila. Prezi rozchod rovnako ako uz si to raz zvladla. A uz iba kazdy svojou cestou. S niekym inym to fungovat bude.
