Píšu sem muži (chlapci)/ženy (dievčatá) ktorí sú osamelí, ktorí buď v neskorom veku ešte nikdy nikoho nemali alebo takí, ktorí sú už dlho sami a chýba im to.
Skúste sa zamyslieť nad dôvodmi prečo sem píšu a skúste sa vcítiť do ich situácie. OK. Nedá sa to úplne, pretože sýty hladnému neverí, to chápem. Ale pozrime sa na to takto:
Nemusíte ich tu hneď ponižovať a nadávať im že sú plačkovia a podobne (btw toto je vlastne hlavný cieľ týchto fór, aby sa sem ľudia chodili vyplakať/vypísať, tak nevidím čo je na tom zlé). Keď je človek osamelý a cíti depresie, má zlé stavy, je smutný, nevie ako ďalej a nemá nikoho, komu by sa zveril so svojim problémom, tak sa aspoň takto anonymne vypíše na internete. Toto "fňukanie" ako to nazývate je pre mnohých týchto ľudí možno úľava, lebo si môžu aspoň takto vyliať svoje srdiečko. Nie je každý z ocele ako vy. Nemôžete to tak brať. Každý si veci berie inak. Pre niekoho nie je problém sa zoznámiť, vyspať sa s niekým, nájsť si niekoho, ale zas sú aj takí, pre ktorých to problém naozaj je a tí sa zvyknú koncetrovať na inernetových diskusiách, možno preto máte pocit, že je to tu presýtené týmito "uplakancami".
Niektorí ľudia proste majú niekedy také obdobia, kedy sa cítia byť dlho beznádejní. A keď niečo napíšu na fórum tak to hneď neznamená, že takí sú/boli/budú stále. Keď človek nemá žiadnych kamarátov, žiadneho partnera a je uväznený v kruhu, z ktorého zatiaľ nevidí cestu von, tak sa snaží uniknúť aj takto, hľadá rady, možno virtuálne "potľapkanie po pleci", podporu, proste niečo na začiatok, čo by ho/ju trošku popostrčilo a povzbudilo... no namiesto toho sa dočká urážok aký je chudák/piča a podobne.
Skúste si uvedomiť, že tí ľudia si tie vaše sprosté reči môžu naozaj zobrať k srdcu a môže sa stať aj niečo zlé! Človek v zúfalej situácii stráca rozumné uvažovanie a môže to naozaj skončiť zle.
Ak si to tu teraz číta nejaký neskorý panic/panna alebo niekto, kto zažil zlý rozchod alebo niekto, kto je dlho sám a je mu smutno, tak vám všetkým vyjadrujem súcit a podporu. Viem, ako sa cítite, viem aké to je hrozné. Viem, že je to ťažké utrpenie, pretože sám to zažívam (som neskorí panic, 22 rokov). Dúfam, že sa z týchto stavov čo najskôr dostaneme a že si niekoho nájdeme a že to pre nás dobre dopadne. Držte sa, som s vami :)
