Strach?

Káždý deň sa viac a viac utvrdzujem v tom, že môj život nemá zmysel. Nemám lásku, nemám rodičov, nemám kde bývať, nemám peniaze, starám sa o sestru, ktoru mam v nahradnej starostlivosti lebo rodičia sú alkoholici a...a aby toho nebolo málo, môj priatel ma nenávidi a dava mi to každy deň najavo viac a viac. Napr. dnes...je piatok a on mi požičal auto aby lebo sme mali isť niečo vybaviť a ja som mala šoferovať naspäť, tak sme sa šli najskôr previesť. Bolo pol 3 najväčšie kolony a ja som rok nesedela za volantom. Bála som sa...po pravde viac som sa bála jeho ako šoférovania. Lebo som vedela ako to bude prebiehať. Tak ako naposledy pred rokom. Húkanie, nadávky a ponižovanie. Tento mrát to ale bolo horšie. Nebola som zvyknutá na jeho auto, nejazdila som rok a ktomu ešte aj strach...tak mi to skapalo raz, keď som sa rozbiehala v kolone. To mi povedal že som pi*a, a že som nedostala vodičak poctivo (povedal to inym spôsobom, horším) potom sa mi to stalo ešte raz a on stále po mne húkal že som pi*a, ku*va, je**uta atď. Strašne ma buchol po spánkubaž ma začala boleť hlava a spravila sa mi tam modrina. Potom mi kázal zastaviť. Povedala som mu že keby po mne furt nekričal tak by som šla normálne. Dal mi za to dve silné päste do nohy. Som z tpho smutná, rozmýšlam že už nikdy nechcem jazdiť ... mám chuť odísť a nevrátiť sa..aj tak mi stále hovorí že mám skapať...