som zo seba strasne nestastna

ked sama neveríš "tomu že budeš normálna.."

tak na čo sem píšeš...

ty si sa už odpísala tak je zbytočné ti tu niečo radiť....
bud budeš revať do vankuša a lutovať sa alebo sa vzchopíš a budeš robiť so sebou niečo..iba ked sa strachu postaviš ho možeš prekonať...
takže miesto revania do vankuša a zatvarania sa medzi 4 steny,..
ísť von medzi ludí, aj ked ti zo zaciatku bude zle, hlava sa krutiti..
ale chod... nevyhybaj sa ludom... lebo to bude len horsie...

autorka sa nezapaja to je o nicom.

ešte musím sem niečo doplniť: šport by ti mal sedieť, aby si mala z neho radosť. keby som povedala, že mňa vtedy nikto nenavádzal na toto riešenie, nemala by som celkom pravdu, len to robil polovičato a tak som na toto prišla už pre mňa neskoro. no robil to polovičato, na figu, možno aj preto lebo vedel, že sme na slovensku...

Toto o čom píšeš som v mladosti prežívala tiež. Takže viem o čom píšeš. Je to aj tým, že si mladá. Neviem čo by som ti mohla poradiť - ja problém vidím v tom, že je potrebné sa nejako unaviť, aby si už nevládala vnímať až tak tých druhých ľudí. Unaviť sa nejakým športom. ktorý by si ale musela paralelne robiť popri zamestnaní a "na plné pecky". A načasovať si to správne. Malo by to minimálne dva účinky: pri športe vznikajú endorfíny (akési "hormóny" šťastia) a potom by si už ozaj nevládala zle vnímať tých druhých. lepšie ako lieky. len sa priprav na to, že ti toto budú iní ľudia závidieť a budú robiť všetko pre to, aby ti to prekazili. viem o čom hovorím. sme predsa doma na slovensku.

ahoj smutnedievca45, som na to dosť podobne, bohužial. Ak by si chcela pokecať, tak hod tu svoj email a ja sa ti ozvem. Bol by som velmi rad. Stale mam nadej, že sa niečo zmeni a zivot pôjde ku lepšiemu a bude sa uberať tým spravným smerom.

(ahojte ludkovia... trpi tu niekto tak ako ja socialnou fobiou? Mavam hrozne stavy tento rok som ukoncila vysoku a nastupila som do novej prace vsetko je tam v pohode aj ludia len ja nie... mam velmi silne uzkostne stavy busi mi srdce toci sa mi hlava je mi na odpadnutie niekedy... a to z uplne normalnych situacii.. jedine co mi pomaha su moje lieky na upokojenie ale velmi sa bojim ich vysadit lebo som to skusala a bolo to este horsie... som zo seba strasne nestastna ze nedokazem fungovat ako normalny clovek...stala sa zo mna troska zavisla na liekoch... vsetko si beriem abnormalne k srdcu rozhodi ma hocico a mam aj depresie... prosim poradte ako sa toho zbavit...ja uz chcem zit :-(

(mam velmi silne uzkostne stavy busi mi srdce toci sa mi hlava je mi na odpadnutie niekedy..) zrejme trpis panickou poruchou, ta sa ale da liecit antidepresivami .Ake uzivas lieky ? pomahaju ty ? Proti stresu vyskusaj dychove cvicenia, relaxaciu -

( ale velmi sa bojim ich vysadit lebo som to skusala a bolo to este horsie) pokial uzivas antidepresiva tak ich vysadit nemusis mozes ich brat lubovolne dlho.Pokial ide o anxiolitika typu lexaurin ,oxazepam,neurol,xanax tak tie sa vysadzuju postupne po 3 mesiacoch

(stala sa zo mna troska zavisla na liekoch...) Nie si jedina. Na liekoch je zavisli obrovske mnozstvo ludi , holt taka je dnes doba.

(vsetko si beriem abnormalne k srdcu rozhodi ma hocico a mam aj depresie... prosim poradte ako sa toho zbavit...ja uz chcem zit :-()
Ake veci si beries abnormalne k srdcu ? vymenuj mi nejake situacie a veci ktore si takto beries abnormalne k srdcu a z čoho mas depresie ? Pokusim sa ti pomoct ale tu mi nepis , napis mi na tomas55555@centrum.cz tam mozme pokecat :)

cvicenie ti to samozrejme nevylieci, ale ako aj sama vies vyborne to precistuje mozog. ale vies jednu vec u teba vidim. ty nemas dostatok motivacie nieco zmenit. najhorsie je ked clovek hlada len vyhovorky a nenajde motivaciu aby vysiel zo svojej bezpecnej ulity.

Veci ako pohyb, šport, zdrava strava, čajiky, vitamíny, pozitívne myslenie je akurát tak na zmiernenie stresu...trošku ťa to upokojí...
Ale SF ti to neodstraní a nech sa snažíš urobiť čokolvek, premýšlať o ľudoch inak, nebrať si veci osobne (ježiši rada nad "zlato") aj tak to tam stále je ! A ty nevieš prečo, nevieš prečo to tak cítiš a chceš proti tomu bojovať, ale nevieš ako..
Máš v sebe proste niaky blok, možno SF je len výsledkom iného potlačeného problému, každopádne sa treba odblokovať vnútorne... tam hľadať odpoveď...
Tiež si tým prechádzam...zlé pocity z ľudí mám už od malička, odjakživa som sa cítila, že medzi nich nepatrím, že ma neberú, mala som obavy a zároveň si nedokážem spomenúť na nič čo by bolo opodstatnené, aby som sa takto cítila ...:)
Dosť som o tom pátrala a došla som až k regresnej terapii...V blízkom čase sa chystám na prvé sedenie..možno je to cesta :) Napíšem potom skúsenosť ...
Pretože tych ľudí so SF je tu požehnane ....
A viem, že taký človek by dal aj to posledné aby sa toho zbavil :)

Po skončení školy - záťaže by si potrebovala trochu chápajúcej lásky a ísť na týždeň niekde preč a prerušiť ten sled udalosťí. Na chvíľu si povedať , konečne slobodná. A malo by ťa to naštartovať. Človeku sa ľahšie žije ak má cieľ.
Škola - napätie skončilo, tak treba ďalší ciel, trebárs láska. Práca je len prostriedok na obživu.

ahojte ludia dakujem vam za rady cvicim kazdy den vtedy sa viem uvolnit ale s mojim problemom s ludmi to bohuzial absolutne nic nerobi...strasne sa trapim a naozaj neverim tomu ze raz budem normalna...