som zo seba strasne nestastna

vysadiť lieky su to drogy.. najlepsie si zobrať dovolenku a vtedy, aby si nemala abstaky v robote asi by to nebolo dobre...

životospráva, zdrava strava, potraviny na naladu- banany, orechy..
vid. google...

rob to čo ťa baví - to je najlepší liek...

este. tie lieky ti asi nepomahaju ked pises ze ich beries a vidis ako sa nahovno citis. lieky mozu byt len ako podporna liecba ale neliecia pricinu. je to presne ako ked mas zlomenu nohu. lieky su ako barle. barle ti pomahaju pri pohybe, ale neliecia zlomeninu a nepomahaju ani v bolesti.
zaoberal sa vobec niekto u teba poriadne tou pricinou ? vies alebo tusis co by to mohlo sposobovat ? oni hned chcu davat lieky. niekedy je lepsie vynechat psychiatra a ist ku psychologovi. ten ti lieky predpisat nemoze a musi sa zaoberat hlavne tvojou osobou a tvojim problemom. samozrejme zalezi aky pspycholog. nizsie som uz k tomu pisal. ak si z bratislavy viem ti niekoho odporucit. uvidis na co spolu pridete, k comu sa dopatrate.

niekto tu odporucal pohyb. ten je dobry vzdy pri takychto a podobnych problemoch. teda ak nemas fyzicke zdravotne problemy a vies si najst na to cas tak ti odporucam tiez vela pohybu. niekedy staci aj prechadzka niekde v lese, alebo beh, alebo cvicenie, alebo turistika.

autorka sa nezapaja to je o nicom. inak obycajne je na pozadi socialnej fobie vzdy nejaky nedorieseny problem. a navyse niekedy to vyzera ako symptomy socialnej fobie ale prava diagnoza moze byt ina. aj lekari sa mozu mylit a vobec to nie je take zriedkave. poznam jedneho cloveka ktoremu tiez kedysi diagnostikovali socialnu fobiu, potom generalizovanu uzkostnu poruchu, tie priznaky tak aj vyzerali, lenze nakoniec sa zistilo ze ma nieco ako post-traumaticku stresovu poruchu a pricinou vsetkeho je detska trauma ktorou sa ti predosli lekari nejak moc nezaoberali. lebo ani nevedeli ako. lenze ten clovek patral aj na vlasnu past a mnohe veci si zistil aj sam. az lekarka ktora sa na take traumy specializuje tomu cloveku urcila spravnu diagnozu a v podstate len potvrdila co si myslel. tym chcem povedat ze preto sa neda len tak na verim boha radit niekde po internetoch.

ešte musím sem niečo doplniť: šport by ti mal sedieť, aby si mala z neho radosť. keby som povedala, že mňa vtedy nikto nenavádzal na toto riešenie, nemala by som celkom pravdu, len to robil polovičato a tak som na toto prišla už pre mňa neskoro. no robil to polovičato, na figu, možno aj preto lebo vedel, že sme na slovensku...

Toto o čom píšeš som v mladosti prežívala tiež. Takže viem o čom píšeš. Je to aj tým, že si mladá. Neviem čo by som ti mohla poradiť - ja problém vidím v tom, že je potrebné sa nejako unaviť, aby si už nevládala vnímať až tak tých druhých ľudí. Unaviť sa nejakým športom. ktorý by si ale musela paralelne robiť popri zamestnaní a "na plné pecky". A načasovať si to správne. Malo by to minimálne dva účinky: pri športe vznikajú endorfíny (akési "hormóny" šťastia) a potom by si už ozaj nevládala zle vnímať tých druhých. lepšie ako lieky. len sa priprav na to, že ti toto budú iní ľudia závidieť a budú robiť všetko pre to, aby ti to prekazili. viem o čom hovorím. sme predsa doma na slovensku.

Okrem liekov by mohol pomôcť dobrý psychológ, ktorý by Vás naviedol, aby ste život nebrali tak vážne. Ak beriete benzodiazepíny, tak sa ich treba postupne zbaviť. Z antidepresív je dobrý napr. Escitalopram. Čajíky vo vašom prípade asi už nezaberú. Dobrá je aj prax pozornosti založená na buddhizme. Držím palce...

Ak ti tie lieky pomáhajú, tak ich zatiaľ ber, a zároveň na sebe pracuj. Píšeš, že chceš žiť, ale vieš aj ako?. Vždy je dôležite prijať situáciu, v ktorej sa nachádzaš a nebojovať s ňou. Zároveň by si mala mať cieľ, ktorý chceš dosiahnuť a ísť si za ním.

sama to aj píšeš... : Vysadiť lieky, neber všetko osobne, ale easy... meduňkový čajík alebo v zimnom období ľubovníkový, upokojí tvoju myseľ...