Ahojte, prišiel som sa sem tak trochu vypísať a tak trochu možno požiadať o radu.
Ide o to, že som stále smutný z toho, že nikoho nemám a trápim sa kvôli tomu. Viem, že šťastný by som mal byť v prvom rade sám so sebou a že len ja a nikto iný ma šťastným spraviť nemôže, viem to, ale nejak mi to nejde. Mám 22 rokov a v živote som nikoho nemal, žiadny vzťah, žiadne nič. Som absolútne neskúsený a všetky baby, ktoré v mojom veku poznám už dávno niekoho majú a pomaly sa už aj vydávať idú. A zostávajú len tie najhoršie, ktoré nikto nechce, pretože každý normálny človek vo veku 20-30 rokov niekoho už má.
Uvažoval som aj nad tým, že si aspoň zaplatím prostitútku a vyskúšam si aspoň ten sex nech už konečne nie som panic. Ale v poslednej dobe o tom vážne pochybujem, či by mi to všetko ešte len nezhoršilo. Tú možnosť mám, tie prachy mám, ale moc sa mi do toho nechce. Veď to môžem spraviť kedykoľvek, aj keď mi bude 25. Myslím si, že keby som to "zakázané ovocie" vyskúšal, tak potom by mi to začalo chýbať a bol by som od sexu závislý a keďže si neviem nájsť normálnu babu, tak by som potom bol odkázaný na platenie profesionálok tak ako je niekto závislý napr. na hraní automatov :/ Je tu riziko dosť vážnych následkov aj keď sa mi to na prvý pohľad nezdalo.
A najhoršie je, že mám prácu, kde prichádzam do kontaktu s ľuďmi, kde musím byť milý a usmievať sa a keď mi dojdú tieto stavy smútku tak sa to proste nedá, s každým sa usmievať, o to viac, keď vidím nejaký šťastný párik, vtedy už úplne :(
Vždy keď sa do niekoho zapozerám, tak potom zistím, že už niekoho má a potom sa trápim ešte viac :((
Viem, že vzťah ma šťastným neurobí, že musím makať hlavne na sebe, hlavne pre seba makať a mať seba na prvom mieste, a byť šťastný sám. Ale nejde tak úplne na 100%, neviem čím to je. Vždy na mňa dojdú občas pocity smútku a ľutovania sa. Je to tá zvedavosť? Je to tým, že chcem mať to čo majú iní? Na druhej strane uvedomujem si obrovskú výhodu, ktorú mám oproti ľuďom, ktorí niekoho majú - slobodu. Doslova si môžem robiť čo chcem, kedy chcem, koľko chcem ako chcem bez toho aby som sa musel niekomu prispôsobovať. To je obrovská výhoda, ktorú nám singlom závidia mnohí ľudia s rodinami. To je pravda, to je vec, ktorá ma drží nad vodou, to je vec vďaka ktorej som sa ešte úplne nepotopil.
Čo mám robiť aby som bol úplne šťastný sám so sebou a netrápil sa zbytočne, kvôli niekomu, kto mi ani za to nestojí? Raz som si čítal taký jeden výrok (alebo citát, alebo príslovie či ako sa tomu nadáva), že:
"Don' waste your time and energy thinking about someone who doesn't give a shit about you"
Snažím sa to dodržiavať, ale tie myšlienky prídu sami, je to také.. automatické :/ Mám vyhľadať pomoc skúseného odborníka?
Sám budem v budúcnosti odborník, študujem psychológiu, myslel som, že ak budem prehľad o ľudskej mysli, chorobách, myšlienkach, a tak, tak že sa pred tým účinne ochránim, ale nie. Napriek tomu, že mám určité vedomosti, tak sa cítim zle a neviem z toho ujsť :/
