Chcem sa zabiť

Ja som na tom podobne. Tiež mám šestnásť a dosť zlé stavy pri ktorych už niekedy nemám ani silu, len ležím trasiem sa a plačem.

Nie, depresie vznikajú z toho, že žijeme inak ako naši predkovia, všetko považujeme za zlé, nehýbeme sa, neideme na čerstvý vzduch a málo pijeme. Ja sa tiež chcem zabiť, lebo som sa dal na fr. jazyk a stále dostávam len päťky, ale však do kelu aj niečo viem. Však to je horšie než na hodinách matematiky. Čo už, aj tak gracias za všetko, ale asi sa na to vybodnem.

Napi mi na tomas55555@centrum.cz poradim ti a popis tvoje problemy mimochodom
Depresie vznikaju z toho ze clovek tuzi po materialnych veciach. Zijeme v materialnej spolocnosti ludia bazia po materialnych veciach(peniaze,kariera,oblubenost,krása, frajeri/frajerky atd ) a ked ich nemaju tak druhym zacnu zavidiet a su nestastni. Dakedy ludia neboli tak zamerani na materialne veci ako dnes a preto bolo aj ovela menej depresii. Navyse ludia verili aj ovela viac v Boha nez je tomu dnes a to je tiez jeden z hlavnych dovodov , preco bolo v minulosti menej depresii.
Ja som mal dakedy tiez depresiu . Bol som chory (a stale trpim arytmiami ), nemal kamaratov , nebol som oblubeny, nic sa mi nedarilo , nemal som frajerku atd.... Po case som sa ale obrátil na vieru v Boha . Prijal som Ježiša Krista, uprimne som v neho uveril a rozhodol som sa ze mu oddam svoj zivot.Zrazu som sa tympadom prestal trapit pre materialne veci.Uz mi nevadilo ze nemam frajerku, ze nesom oblubeny , ze sa mi v zivote nedari uz som sa preto netrapil. Jedine nacom my zalezalo bola moja viera v Boha. Tá ma robila stastnym vkuse, a dala zmysel v zivote napriek tomu ze sa mi v zivote nic nedarilo.
Rad by som este zdoraznil ze osobne si myslim ze je velky rozdiel medzi tym ci clovek veri len preto lebo chce verit alebo veri preto lebo je o svojej viere presvedceny ze je pravdiva.Ja som nechcel verit len tak ze by som veril len zo Zbozneho priania ale chcel som verit tak aby som bol o svojej viere presvedceny. A tak som si spravil prieskum. Velmi vela som toho prestudoval a zabralo mi to dost casu . Cital som roznu literaturu , hladal som dokazy ktore by potvrdzovali Boziu existenciu , studoval som to ci je Biblia naozaj autenticka, ci v nej su ukryte veci ktore su nadcasove a dospel som po case ze naozaj taka je :)(Mozem ti dat aj linky ktore velmi otuzili moju vieru )Takze som neveril uz len preto ze som chcel verit ale kazdy den som si posilnoval svoju vieru az tak ze verim preto lebo som o svojej viere presvedceny. A poviem ti niet krajsieho pocitu a stastia nez takyto . Ziadne materialne veci ti nedaju lepsi pocit :))))

Sucitim, psychické problémy má dnes už bárskto. Aj napriek ním treba občas vykázať známky života. Žiť len chorobou by bol život na figu. Snažiť sa vtesnať len do nejakej kvázi šablóny normality, ktorá by niekomu mohla vyznieť maximálne funny, je aj funny. Ak sa človek nechá ovplyvniť inými, tak je to už horšie ako na figu. Prijímať bez rozmýšľania automaticky "overené" frázy "múdrejších" nie je múdre. Áno, človek pri tom aj riskuje stratu kdečoho, ale čo je viac ako šťastie?
Čo sa týka tých psych. problémov, tak je to najmä kvôli financiám. Neverím, že väčšina sa trápi najmä kvôli tomu. Pozrime sa na to z hlbšieho uhla pohľadu, takto by mala začínať každá vážnejšia komunikácia a nielen že si vypijeme a nadávame. Byť negatívnym je ľahké, byť konštruktívnym je produktívne, aj keď to stojí obetu.

mmimma - Ahoj. Viem ako ti je a súcitím s tebou.
Mám 19 rokov a tiež si myslím, že do tohto sveta nepatrím. Už by som mala vedieť, čo budem v budúcnosti robiť, no ja si to predstaviť neviem. Neviem si predstaviť svoju budúcnosť, pretože všetko po čom som snívala, je nenávratne preč.
Môj sociálny život je na figu. Okrem rodiny, ktorú mám nadovšetko rada, nikoho nemám. Žiadni kamaráti, žiaden priateľ nikdy nebol. Nikto nemá záujem sa so mnou baviť a je to aj mnou, pretože
mám problémy aj sama so sebou: panická porucha, depresie, introvertnosť, úzkostlivosť, hanblivosť, plachosť, nekomunikatívnosť, nespoločenskosť a som aj paranoidná.
Aj napriek tomu čo prežívam, ako trpím, by som si nikdy nedovolila porovnávať život s tými, ktorí sú vážne chorí a majú oveľa horší a bolestivejší život ako ja.
Nikdy by som si na život nesiahla.
A vieš prečo ?
1. Moja rodina. Myslím aj na rodinu, ktorá by z toho bola zdrvená, v smútku, ktorý by som videla už len zhora a som si istá, že by som to nezvládla a ľutovala by som to. No beznádejne. Nemám rada keď sa iní ľudia trápia.
2.Som veriaca a verím v Boha.
Verím, že po tomto živote niečo bude. Niečo krásne. Samovraždou by som si to pokašľala a bolo by to nenávratne preč. Mohla by som potom ľutovať koľko chcem, nevrátila by som to späť.
Pretože Boh nám dal život, aby sme ho žili alebo aspoň prežívali a verili v neho a nie na to aby sme ho zahodili ako handru.
Samovražda znamená odmietnutie Boha a tým pádom prichádza zatratenie.
Moja nádej je TO NIEČO, čo má prísť a takisto by som to nespravila pre rodinu.
Ak nie si veriaca, nevysvetľuj si to tak, že ťa na niečo nahováram. Len ti vysvetľujem dôvod, prečo sa nechcem zabiť.

Prajem ti príjemný zvyšok života. Drž sa a veľa šťastia.

Pekné kecy jej tu píšete...omg

Najskôr ste vždy patrili medzi tých šťastných, ktorí zapadli. Veď nevedomosť je často bránou ku šťastiu. Viem presne ako sa takýto človek cíti a on nechce počuť to, ako bude všetko fajn, a že nerieši skutočné problémy, alebo, že má len sladkých 16!!!

:O

Otázkou ostáva či je naozaj tento svet pre všetkých a či miera pochopenia je daná nejakou presne stanovenou konštantou. Pretože ani pre mňa tento svet nie je a nestotožňujem sa ani so zmýšľaním ľudí vôkol mňa. Ale tak miera môjho pochopenia nie je tak veľká, aby som dokázal porozumieť tomu, že to ja mám iný pohľad a že svet je super, len tomu nerozumiem :)

Mať 16 to je už hej život,
nemusíš platiť alimenty,nemusíš chodiť do práce, neotravuje ťa 5 detí, ku ktorým musíš v noci stávať a nebije ťa manžel. toľko veci nemusíš, že s teba je najšťastnejší človek na svete !
A ešte k tomu máš len zlatých 16. A myslíš si, že celý svet je proti tebe.
Pozri na pána Ježiša, vedel že ho ukrižujú , ale netrápil sa s tým celý život, ale si užíval každé životné obdobie čo tu bol na Zemi. Mnohí z nás nevedia čo nás čaká na druhý deň, za rok za desať, za 50 rokov, a netrápime sa stým. Ako prídu životné udalosti ,budeme ich riešiť každý po svojom čo najlepšie.
Aj keď sa nám zdá, že tu nepatríme, že chceme lepši svet, ale ten čas čo sme tu treba čo najlepšie prežiť, aby sme potom kadečo neľutovali.

@smelodotoho počuj,neviem ako by si sa ty citil/a na jej mieste.Skus sa trocha vžiť do jej kože aké to je.Takýchto ľudi si nevšimaj zlatičko.Všetko raz prejde,musiš si len najsť aspon jeden dovod pre ktory sa ti oplatí žiť.Choď sa s kamoškami zabaviť niekam alebo len pokecať aby si sa trocha odreagovala.Najdi si novych kamaratov možno aj nejaku lasku a ľudi pre kt. sa oplati žiť.Hlavne na žiadnu smrť nemysli ešte máš cely život pred sebou tak si jo uživaj naplno❤❤❤

Hladaj nieco co ta bavi,robi ta stastnou. Nieco co ti ide a vytaz z toho maximum. Ak vies strikovat-bud dobra a predavaj svoje vyrobky. Ak vies pisat pribehy zverejnuj ich na blogu,wattpade,na fb...hocikde. Ak si v nejkom sporte dobra,trenuj,bud skvela,natoc videa na ytb a stan sa slavnou! Nic nieje nemozne. Viem ze mas v sebe jeden uzasny talent,bud si ho objavila a prehliadla ho alebo ho musis najst! To ta bude robit stastnou a na smrt zabudnes... Prepac ak je to nanic odpoved ale bolo to od srdca . PS ak maš nejaky problem kludne mi napis na pilarcikova20@gmail.com

nepatríš sem tak to vyrieš a pober sa inde kam patríš