A chcem sa spytat co by mi mohlo pomoct? zacalo to vsetko zlym detstvom kedy otec pil bil nas a potom nas zo dna na den opustil a odvtedy ho nebolo... potom som si presla sikanou na skole.... nechcem to popisovat lebo je to pre mna velmi bolestne co vsetko sa tam dialo... dnes uz mam svoj vek ale strach z ludi tu ostal...mam strach z uplne beznych veci napriklad komunikovat s niekym v robote nieco sa spytat cudzieho cloeka... pomohla by tu nejaka terapia? Mam z beznych situacii uplnu fobiu....
mám abnormálny strach z ludí
Niečo podobné mám aj ja. Je mi 22. Tiež to spustila šikana na škole. Dosť ma to obmedzuje hlavne v koníčkoch a tiež som vďaka tomu nikdy nemal dievča. Je to ťažký a stresujúci život. Myslel som si že keď budem mať prácu, kde je veľa kontaktu s ľuďmi, že to vystavovanie tomu strachu to celé napraví. Ale opak je pravdou - pracujem tam už 2 roky som servisný technik. Ale stále mám rovnaké pocity keď si beriem dovolenku, keď idem k úplne novému zákazníkovi, keď je zákazník pekná žena, keď v práci treba za niekym ísť, keď si neviem s problémom rady. Je to rovnaké a práve že ten stres ktorý mi tie situácie spôsobujú ma ešte viac ničí. Domov prídem vyčerpaný a nahnevaný na všetko. Ta úzkosť ktorú vyvolávajú tie situácie človeka ničí. Taktiež koníčky - fotím a venujem sa vysokohorskej turistike. Ale stále sa málo socializujem a nevenujem sa tomu naplno. Tiež by bolo treba nájsť konečne cestu z toho von.
no ked píšeš že "máš vek" tak je načase dospieť a minulosť nechať tam kde je....
Rob veci ktoré ťa bavia , chod sa svojim snom a uvidíš ako z teba strachy opadnú... osobná skúsenosť...
pre začiatok by si mohla zájsť za psychologičkou, ale to si mala už dávno, nenechať fobii aby zašla daleko...
ty si strojcom svojho šťastia... fobia je neodovodneny strach, z niečoho čo človek nepozná,... treba spoznať... to znamená nezatvarať sa doma, ale just schvalne robiť prieky sociofobii a isť medzi ludí...
a čo sa týka aj práce a kolegov, ani nejde o sociofobiu ale skor sa zamysli nad tým, že sa tam asi necitiš dobre, lebo tí ludia su napr. falošní, práca ta nebaví.... chyba je inde.... nie v sociofobii... lebo aj ked ju mám a ked som s ludmi s ktorými mi je dobre, robím prácu v ktorej si verím a baví ma tak sa cítim dobre,..bez ohladu na sociofobiu... a ked ides niekam do obchodu alebo niekam tak mysli na to že si šťastná, lebo robíš to čo ťa baví.... a pojde to samo...
ustrachana,
asi najlepsie co mozes spravit, je celit svojmu strachu, byt v konfrontacii s ludmi, co najviac, co najcastejsie, aby si si na to co najviac zvykla. asi urcite sa toho uz nezbavis, ale mozes to dost potlacit.
mesacný princ, ale nie vsetky deti ! niektore sa maju, vsak si to povedzme, ako "vo vatičke". a neni ich az tak malo !