Tak trošku sa idem posťažovať aj takto na internet. Môj život ma jednoducho vôbec nebaví. Nikdy nevstávam s pocitom kvôli niečomu, čo by mi vyčarovalo každý deň úsmev na tvári. Absolútne nič !!!!! Môj život je veľmi nudný a prázdny. Nič sa mi nedarí, ani tie najmenšie veci mi nevychádzajú. Už od strednej nemám žiadny vzťah, žiadnu kamarátku a všetko čo sa snažím pre seba urobiť mi nevychádza. Po dvoch rokoch som si konečne našiel robotu v ktorej som robil vyše roka, no musel som z nej odísť kvôli terajšiemu zdravotnému stavu. Celý život mám problém s mojou váhou, kde meriam 181cm a vážim niečo medzi 62-65Kg. Cvičil som, jedol som, spal som dostatočne dlho a dokonca som si objednal lavičku s veľkou a malými činkami plus závažie a taktiež som cvičil s vlastnou váhou a pribral som minimum, čo si skoro nikto nevšimol. Z mojej váhy je mi zle. Keď sa vyzlečiem som chudý a je mi zo mňa totálne zle. Ktoré dievča by malo záujem v mojich rokoch (23) o takéhoto chlapa ? Žiadna !!! Keby sa mám pred dákou vyzliecť do naha, že by prišlo k sexu, tak to by som sa asi neodvážil. Prišlo by jej asi zle z toho ako som nezdravo chudý. Každá potrebuje pri sebe riadneho muža v ktorom bude cítiť oporu a pocit bezpečia. Na základnej či strednej som mal vzťahy bolo ich viac ako 3-4 ale vtedy sme všetci boli viacmenej deti a nejak to vôbec neberiem do úvahy vzťahy, ktoré vždy trvali len pár mesiacov. Von chodím len po večeroch niekde na terasu do baru sadnúť alebo len tak s kamošmi prechádzky po nociach. Bývam stále s mamou a sestrou, kde sme sa museli presťahovať do bytu z veľkého domu. Môj život ma proste vôbec nebaví a niekedy sa vôbec pýtam, že načo vôbec žijem. Som na tomto svete asi zbytočný. Nikdy som napríklad nebol na dovolenke, pretože som nikdy nemal poriadneho otca, ktorý nás aj opustil. Nemal som nikdy pekné dectvo z ktorého by som mal pekné spomienky s rodinou na dovolenke na chate či niekde na menšom výlete. Som dospelý človek ale stále žijem ten istý nudný posratý život. Nemám na nič náladu a to som skúšal niekedy myslieť veľmi pozitívne a všetko som bral s úsmevom na perách. Nikdy mi to ale nevydržalo dlho, kedže deň šiel za dňom a stále sa tie nudné dni len za sebou opakovali. Niektorí mladší ľudia od mňa už žijú s partnerkou v byte chodia na dovolenky, tak isto aj s partiou kamarátou a užívajú si život, tak, ako sa má. Mne už sa niekedy ani nehce žiť, pretože nemám na nič náladu a niekedy si myslím, že by bolo lepšie, keby som tu už nebol.
Nebaví ma život !!!!!!!!!!!!!
Presne moje slová! S pár rozdielmi.. mám miernu nadváhu a ako sa snažím, tak sa snažím nejde mi zhubnúť. Už ma to prestalo baviť. Kade chodím tam sa mi vysmievajú a ja už sa nemám ani s kým porozprávať, lebo z väčšiny mojich kamaráov sa stali tí ľudia čo za chrbtom ohovárajú. Moja mama detto ako tvoja. Vzťahy ma trápia iba trochu, lebo v mojom prípade to je len "detská láska" (mám 15). Pravdepodobne trpím depresiou zo života no naši to berú s humorom, že mám iba pubertu. Niekto niaku radu?
Dobre, takže som už fakt na dne neviem čo robiť. Nemám sa komu vyrozprávať s mojimi problémami, pretože nemám skoro nikoho okrem pár kamarátov, ktorým to nemám ani kedy povedať, keď že sú v kuse niekde preč a stýkajú sa aj s inými ľudmi, tak som sa vyrozprával mame čo ma všetko trápi, to čo som písal v príspevku a ona to vykecia človekovi, ktorého ja vôbec nepoznám a je to pre mňa cudzí človek, zato že ona ho pozná neviem od kedy. Do piče skurvenej ja sa už nemôžem zveriť ani len vlastnej matke. bez toho aby to vykecala. Som na dne, nemám nikoho.
Ja nehovorím len o vzťahu ale to nevadí no .....
Včera som už prepadol zúfalstvu, že celé dni sedím sám doma a skoro nikto ani len nenapíše či nezavolá, ako sa mám a aj vôbec. Jednoducho som bol kúpiť dve fľaše a jedna padla včera večer. Ale zistil som jednu vec. Konečne som sa vyspal bez toho, aby som sa v noci stále budil a mal tak nepokojný spánok, pretože sa neustále budím a nedá sa mi spávať, pretože sa trápim kvôli môjmu životu a to ešte nehovorím ako to je u nás doma, že sa stále všetci hádame, pretože sme stále nalepený na sebe celý život. Jednoducho asi začnem mať všetko na háku a o nič sa nebudem snažiť a skončím ako starý mládenec s fľašou v ruke.
Píšeš, že niekde treba začať. Tak ti napíšem pár bodov, kde som začínal ja.
CHCEL SOM KONEČNE PRACOVAŤ
- Našiel som si robotu po veľmi dlhom čase, no odišiel som, pretože to moje telo nezvládalo kvôli mojej malej váhe a tak som si zničil v robote kríže, takže jediná možnosť bola len odísť alebo sa v 23 rokoch za minimálny plať doraziť ešte viacej.
CHCEL SOM PRIBRAŤ NA VÁHE
- Cvičil som s vlastnou váhou a s činkami, snažil som sa jesť pravidelne a nie jedlá typu vyprážaná slanina na večeru či na raňajky klobása s chlebom. Jedol som, tak aby moje telo zjedlo niečo zdravšie a podarilo sa mi nabrať. Plus som jedol gainer či kreatín pred cvičením a po cvičení prvé týždne. Samozrejme bez výsledku.
CHCEL SOM SI NÁJSŤ DIEVČA
- Chodil som sa zabaviť do mesta s kamarátmi, kde som si myslel, že nejaké nové tváre spoznám a zabavím sa a prehodíme si kontakty. Písal som bývalej, ktorá si ma radšej blokla. Písal som si s pár babami cez Pokec, ktoré prišli zo začiatku fajn až do doby, kedy radšej neodpísali a to som sa pýtal na veci, aby som sa s nimi lepšie spoznal a nevytváral som nátlaky zbytočne na stretko po pár správach atď. Samozrejme všetko bez výsledku, keď že si už nepíšem ani s jednou.
CHCEL SOM CHODIŤ NIEKDE INDE AKO LEN SEDIEŤ DOMA
- Navrhol som kamarátom niekde aj pocestovať po Slovensku, aby som vide inejaké tie pamiatky, zabavili sa a zažili niečo viac ako len niekde vonka na dve hodiny na terase sedieť pri pive. Samozrejme, že súhlasili ale nikdy sa nič nekonalo, lebo oni majú aj iných známych s ktorými trávia rodinu a tak som ostal zase sám. Ja som vymyslel grilovačku v prírode na ktorú sa šlo no keď malo prísť na ich nápady, tak sa ani neozvali čo sa ide diať a či sa dakam ide.
CHCEL SOM SI NÁJSŤ AJ NEJAKÉ INÉ AKTIVITY NA DOMA
- Doma je neustále nuda, takže som si kúpil aj knihu, ktorú, že si prečítam ale aj tak som neprečítal viac ako 125 strán, pretože som v kuse bez nálady kvôli môjmu životu a tak nerobím nič iné doma ako len behám po nete či počúvam hudbu.
Jednoducho ja sa snažím môj život zmeniť ale vôbec mi to nejde aj keby som sa ako veľmi snažil. Takže už aj tak neviem ako ďalej. Môj život ma jednoducho trápi, pretože nežijem a to už v 23 rokoch mám pár šedivých vlasov na hlave, pretože sa vkuse trápim čo a ako ďalej bude.
Tak niekde treba začat.Ja by som asi ,,ale ja som žena,,športovala..behala..nejako sa zabavila.Učila sa varit..jednoducho už by som minulost nechala tam kde je a išla si riešit svoje.Turistika,plávanie...čo ja viem aj strelba.Určite su nejaké kluby.Ale v prvom rade tá práca...tu treba hladat stoj čo stoj aj v zahraničí.
A asi sa prestat porovnávat.Ved ta žiadne nebude vážit,ani ti merat pás.Podla mna tam nebude až taký problém..Problém je,,že si myslíš že nie si dost dobrý,,Sebavedomie ti chýba viac ako kilá.
Vieš ono to nieje len o tej babe, že by som chcel po dlhom čase s nejakou chodiť. Ono ide o to, že mne v živote nevychádza absolútne nič, a keď píšem nič, tak tým myslím naozaj nič. Vieš teraz hodím pár príkladov. Ja nehovorím o tom, že mi nevyšlo napríklad vyhrať jackpot alebo ja neviem, že mi nevyšlo byť hercom alebo spevákom. To je úplne normálne, že takéto veci proste človeku v živote nevychádzajú aj za celý život, to je v poriadku. Lenže ja hovorím o tom, že mne v živote nevychádzajú ani tie najbežnejšie veci, ktoré som písal hore v príspevku a to ma utláča k zemi a mám z toho každodenné nervy. Niekedy si poviem, seriem nato, však ono sa to raz zmení. Lenže toto pozitívne myslenie mi vydrží pár dní a zase do mňa vstúpia nervy a zlosť z môjho nudného a prázdneho života. Ja s nikým nekomunikujem a som stále sám a to ma žerie najviac. Už ani s kamarátmi mechodievame nejako von, pretože každý má vlastný život narozdiel odo mňa. V mojom živote jednoducho vždy všetko išlo okolo mňa to dobré.
Zo všetkého sa dá vyhrabať - postupne.
Píšeš:
"lebo ak mám začať žiť niekedy v 30-35 rokov a neužil som si tie najkrajšie časy, keď som bol mladý, tak potom to už môžem celé okašlať."
Ja som prežil medzi svojimi cca 23 až 28 rokmi žovota depresiu, keď som dokázal komunikovať s ľuďmi len obmedzene. Nejaký vzťah s dievčaťom nepripadal do úvahy. Ale chodil som do jedného kresťanského spoločenstva mladých. V podstate som to tam premlčal ale bolo s nimi dobre. V 29 som začal chodiť s mojou manželkou a mám teraz všetko po čom ty túžiš. Nič nie je stratené, pokiaľ si nebudeš zúfať. To dobrovoľníctvo je dobrý nápad, lebo tam sa spoznáš s ľuďmi od ktorých sa môžeš naučiť pozerať na svet a na seba inak. Potom budeš príťažlivý aj pre dievčatá. Skús a uvidíš. Ja som svojho teenagerského syna robiť dobrovoľníka v tábore pre postihnuté deti už poslal. Minulý rok aj tento. A dalo mu to veľa.
Venovať sa deťom z krízových rodín či starým ľudom ?? Akože ako by som sa k tomu akože dopracoval ??? Ja chcem začať žiť ako mladý 23 ročný človek ... nájsť si dievča chodiť na výlety, chaty po čase aspoň s ňou do podnájmu do bytu, aby sme mali aspoň niečo vlastné na dovolenku niekedy ísť a nie sa starať o starať o starých ľudí. Prepáč ale tieto rady mi nepomôžu. Raz by som povedal niekomu z o známych či kamarátov, že sa starám o starých ľudí alebo o deti zo sociálne slabších rodín alebo čo a bol by som asi za debila, ktorý takto trávi svoj čas v 23 rokoch. Prečo potom nikto nepomáha mne ?? Ako sorry ale ja chcem trošku inak otočiť život a nie takto.
