Ahojte..máte tu niekto skúsenosť že ste boli niekedy manipulovaný vlastným rodičom? Totiž ja si myslím, že mnou manipuluje moja mama. Mám ju rada aj ona mňa, ale nedávno sa mi dostala do rúk jedna knižka o manipulácií a fakt som si uvedomila koľko vecí sa u nás doma deje. Aj bývalých som mala vždy manipulátorov ktorí ma nemali úprimne radi a len ma využívali. Tiež mám nízke sebavedomie a neviem sa rozhodovať, často prežívam silnú úzkosť už pri malých stresových situáciách a mávam aj pocity ako keby pri depresii. Moja mama mnou manipuluje asi tak že napr. sa rozhodnem niečo urobiť alebo niekam ísť, no jej sa o nepáči tak mi povie, že či som normálna že chcem niečo také robiť, že to by napadlo len šialeného človeka a že som úplne strelená atď. toto mi opakuje kým ma takým tlakom, prípadne nerozprávaním a urazenosťou nezlomí aby som nakoniec prehodnotila pôvodné rozhodnutie. Niekedy sa moje názory zhodujú s jej, ale vždy keď mám iný názor neskutočne ma zneguje v zmysle že také niečo by napadlo len šialenca a že určite nie som normálna a pod. Som príliš slabá na to aby som si ustála svoj názor. Vždy ma to zlomí nakoniec :( Napr. si niečo v obchode kúpim a bola som to už pákrát vrátiť lebo moja mama to tak znegovala že som stratila chuť si to aj obliecť..a pod. Myslím si že niečo je dobré ale keď ma mama tak zneistí zrazu si vôbec nie som istá svojim rozhodnutím a nedokážem ho uskutočniť. Čo mám robiť? :( Ako mám vedieť ktoré moje rozhodnutia sú naozaj šialené a ktoré dobré? V rodine nemám nikoho kto by bol na mojej strane ocko je pod papučou a mame nikdy neprotirečí vždy znáša ticho krik a pod. Súrodenci sú už odsťahovaní a ked sa im sťažujem dajú vždy za pravdu mame. Cítim, že môj život nie je v poriadku a často keď sa z niečoho teším po nátlaku mojej mamy prestanem mať radosť a zmietam sa v pochybnostiach a pod. :(
Manipulácia od rodičov
Lily..ale ja tu hľadám skutočné riešenie..toto mi veľmi nepomôže :( Každý vraví odsťahuj sa...a áno už som v tom podnikla isté kroky (aj keď sa sťahujem úplne sama preč medzi cudzích ľudí bez priateľa a akejkoľvek opory a keď si predstavím takýto život v samote radšej by som umrela úprimne lebo prirodzene som človek čo túži po vzťahoch s druhými) ale nič nejde hneď a chvíľu ešte musím byť doma...ako mám to obdobie zvládnuť? Hľadám len nejakú podporu/radu/ kto má s tým skúsenosť...
bez teba by bola celkom stratena alebo by docasne zvysila utoky na manzela, ktory by zaliezol este viac pod papucu ci vzburil sa a.....
pisat najhorsi scenar tu nebudem, akurat by ste vsetci skoncili za mrezami, len tolko.....pricom minimalne jeden vo vazeni a dalsi v kazajkach na psychiatrii
nie je taky rodic, ktory by svoje dieta nemanipuloval. Samozrejme, je to manipulacia.
pracuj na svojom sebavedomí, tiež som mala s tým kedysi problém. (Tlak rodičov a pod.)
Môže ti pomocť byť asertívna. ASERTIVITA - skús si to naštudovať....neosvojíš si to hned, istotne to chvíľku potrvá, lepšie je urobiť aspoň niečo ako nič. Začni od seba :o)) Veľa zdaru!!!
ja by som len potrebovala vedieť kde nabrať silu keď ju nemám :((( Ako sa rozhodnúť aj po vypočutí si názoru že mám choré myslenie v hlave atď...
áno ja sa idem osamostatniť..ale ešte určitý čas musím byť doma :( Hlavným problém čo by som tu chcela vyriešiť je že nikdy neviem či sa dobre rozhodujem..Lebo každý môj nápad čelí niekoľkhodinovej kritike že to by napadlo len blázna..Napr. teraz som chcela ísť na takú brigádu ku kamoške ale mama na mňa tak nadávala niekoľko dní že to je choré myslenie u mňa a pod že som tú brigádu zrušila a zase sedím na zadku..a som z toho veľmi veľmi nešťastná..niekedy napíšem tu na forum aby som vedela nezávislý názor. ale nemôžem v každej situácií písať na forum..proste toto riešim..že každý môj nápad je zavrhovaný pod čiernu zem..alebo napr. chcem ísť pozrieť kamošku a že či som normálne sa trepať 20 km...tak napr. teraz mám prázdniny o pár týždňov sa sťahujem ale celé tieto prázdniny sedím doma a šibe mi že som sa z domu nepohla lebo vždy keď chcem niekam ísť..tak si vypočujem neskutočnú kritiku a ja potom nemám duševných síl ísť..Proste by som potrebovala niekoho kto by mi vždy hovoril objektívnu pravdu ale ako ? :((((( ked od malička nepočúvam iný názor len ten mamina len negatívny na mňa...ja nedokážem zmýšľať normálne ináááč :(
Tento boj z môjho pohľadu nemáš šancu vyhrať :-S
s matkou bojovat nemozes, to je vopred prehraty boj. ale co by si mala moct je zit sama svoj vlastny zivot.
kolko mas rokov? treba si najst vlastne byvanie a osamostatnit sa. a cim skor.
Nuž, nazeranie tvojej mami na choroby je veľmi predpotopné (choroba môže byť aj darom). Teraz je to kvázi v móde, že takmer každý má depresie, ale kto by nemal, že? Mať vysoké sebavedomie a na účte prd sa asi vylučuje. Ak si necháme skákať po hlave, tak nám po tej hlave aj skákať budú, lebo ich to baví a nikdy ich to baviť neprestane. To sú také zfrustrované persóny s kariériou Niemanda. To jej povedz, možno jej to pomôže. Síce ťažko povedať kam. Môžeš na to ísť aj pekne, skús porozmýšľať. Neviem, aká by bola jej reakcia, keby si jej povedala, že ju považuješ za totálneho Niemanda? Možno by ju aj vystrelo:-( Ty si kvet, ktorý je treba polievať a podporovať a nie udupávať nohou.
Keď stratíš sebavedomie, príde depresia. Si zodpovedná navyše, čo nie je tiež až také optimálne. Nedaj sa! Fight! Dobrú noc!
