Ahojte..máte tu niekto skúsenosť že ste boli niekedy manipulovaný vlastným rodičom? Totiž ja si myslím, že mnou manipuluje moja mama. Mám ju rada aj ona mňa, ale nedávno sa mi dostala do rúk jedna knižka o manipulácií a fakt som si uvedomila koľko vecí sa u nás doma deje. Aj bývalých som mala vždy manipulátorov ktorí ma nemali úprimne radi a len ma využívali. Tiež mám nízke sebavedomie a neviem sa rozhodovať, často prežívam silnú úzkosť už pri malých stresových situáciách a mávam aj pocity ako keby pri depresii. Moja mama mnou manipuluje asi tak že napr. sa rozhodnem niečo urobiť alebo niekam ísť, no jej sa o nepáči tak mi povie, že či som normálna že chcem niečo také robiť, že to by napadlo len šialeného človeka a že som úplne strelená atď. toto mi opakuje kým ma takým tlakom, prípadne nerozprávaním a urazenosťou nezlomí aby som nakoniec prehodnotila pôvodné rozhodnutie. Niekedy sa moje názory zhodujú s jej, ale vždy keď mám iný názor neskutočne ma zneguje v zmysle že také niečo by napadlo len šialenca a že určite nie som normálna a pod. Som príliš slabá na to aby som si ustála svoj názor. Vždy ma to zlomí nakoniec :( Napr. si niečo v obchode kúpim a bola som to už pákrát vrátiť lebo moja mama to tak znegovala že som stratila chuť si to aj obliecť..a pod. Myslím si že niečo je dobré ale keď ma mama tak zneistí zrazu si vôbec nie som istá svojim rozhodnutím a nedokážem ho uskutočniť. Čo mám robiť? :( Ako mám vedieť ktoré moje rozhodnutia sú naozaj šialené a ktoré dobré? V rodine nemám nikoho kto by bol na mojej strane ocko je pod papučou a mame nikdy neprotirečí vždy znáša ticho krik a pod. Súrodenci sú už odsťahovaní a ked sa im sťažujem dajú vždy za pravdu mame. Cítim, že môj život nie je v poriadku a často keď sa z niečoho teším po nátlaku mojej mamy prestanem mať radosť a zmietam sa v pochybnostiach a pod. :(
Manipulácia od rodičov
je potrebne rodicom ukazat tvoj pohlad na vec ;)
Nie si sama co nieco podobne zaziva, ja som si tiez s rodicmi presla nelahkou cestou. Sice ma nemanipulovali ale ked som si dovolila skusit nieco presadit tak ma zmlatil jeden alebo druhy. Matka ma vyslovene nenavidela, podla nej som neschopna a nepodarena, otec si ma zvacsa nevsimal a vsimol si ma len ked ma bolo treba zbit. To je potom fakt tazke v dospelosti si nieco skusit presadit aj pri inych ludoch, sice dobre viem, ze nikto ma nezbije ked prejavim svoj nazor ale mozog je uz tak naprogramovany - prejavenie nazoru = bitka a tazko sa to meni. Ale da sa to, len je to dlha cesta. U teba to bude podobne len miesto bitky budes mat ponizovanie a pochybovanie o tvojom zdravom rozume. Odporucam najst si nejaku dobru psychologicku, ja som po 20-tke k jednej chodila par rokov a velmi mi pomohla. Mohla som jej povedat cokolvek, zverit sa jej so vsetkymi svojimi obavami a pochybnostami, nikdy ma za nic neodsudzovala, vzdy ma chapavo vypocula a poradila. Zdvihala moje velmi posramotene sebavedomie tym ze ma chvalila. Matka ma nikdy nechvalila, pre nu som bola proste nevydarena vo vsetkom a narodila som sa len preto aby som jej znicila zivot. Co sa tyka tvojho vztahu s matkou tam rady nemam, ju nezmenis a iny vztah k tebe ani mat nebude. Moje vztahy s matkou sa trocha zlepsili az ked som konecne odisla z domu, potom uz nemala nado mnou taku moc a hoci ma doteraz povazuje za neschopnu uz mi tak neovplyvnuje zivot.
livinka25, ďakujem Ti veľmi pekne za ochotu poradiť..ak chceš môžeš napísať na kolacik1@azet.sk. Ja som zúfala tieto dni a fakt už neviem nájsť cestu ako s mamou vychádzať..aj ja ju v tých hádkach niekedy urazím..ale naozaj sa takto denno-denne žiť nedá :( Torolkozo to čo píšeš znie logicky.....no ja sa práveže toho bývania sama bojím...že pre človeka je to asi otupné žiť len pre prácu a z práce domov...a vraj v dospelosti už ťažko nájsť nejaké kamošky....vzťahy som mala ale vždy neúspešné.už som 2 roky sama a chýba mi to ale povedala som si že radšej budem čakať....ako zažiť znova niečo také...
Mala by si navstivit psychologa-0949361386
Ked raz bude tvoja mama stara a bude potrebovat opateru, ty ju neopatruj, lebo si bude na teba dovolovat. Rieste to potom cez opatrovatelku. ALebo cez starobinec. Na cudzie sestricky si nebude tak moc dovolovat ako na teba :) Aj vo vyspelych krajinach sa to tak riesi a celkovo sa tam ludia k sebe chovaju lepsie jak na Slovensku. Viac kontaktu s cudzimi = viac ucty k ludom vo vseobecnosti.
Tak treba terajsie konanie prisposobit jedninemu cielu: odstahovat sa. Na vztah asi nie si pripravena psychicky. Nejaky cas ti treba aby si byvala sama, aby si nasla samu seba a az potom sa vrhnut do vztahu. Nie predcasne a nie hned. Ked si sama a ked byvas sama, tak automaticky robis vlastne rozhodnutia. Kupujes si a nosis si, co sa ti paci a co ty chces a nemas u seba doma ziadneho "poradcu", ktory by ta ponizoval pre kazde jedno tvoje slovo, co si povedala a pre kazdy skutok, co si vykonala. Tak rozpravas a konas, ako ty chces, si stastnejsia a tesis sa zo zivota... toto obdobie musi prist. A vztah az potom neskor, casu dost. Ked ti niekto vo vsetkom protireci, necitis sa v jeho pritomnosti dobre. preto treba obmedzit kontakt s nim. Nech by to aj mama bola, aj tak. Problem: podvedome ocakavas, ze kazde tvoje slovo a kazdy tvoj skutok bude niekym okomentovany a ohodnoteny negativne. Lebo prilis vela negativnych hodnoteni dostavas od mamy. Tak take hodnotenia cakas aj od ostatnych, alebo ak necakas hodnotenia take, tak cakas NEJAKE. Moja rada: NECAKAJ NIJAKE!!! Rob si proste po svojom a necakaj, kto co povie a kto ako okomentuje teba za to a za hento. Maj v pazi :) a bude lepsie, uvidis :) v tom spociva stupnutie sebavedomia okrem ineho, fakt. hlavne sa drz, uz bude len lepsie.
ahoj, ten kto nemal manipulátorov okolí to nepochopí, už vobec, a rady typu byť asertivnejsia, haha, to sa smejem hlasno, to nepochopi nik, iba ten,co to zazil.
Mnou tiez manipuluje kazdy, aj muž aj rodina..,kedze chcem vychadzat a som slaba povaha, tak si nepresadzujem svoje a necham sa viest davom,ale je to chyba..ak chces daj mail, mame si co povedat asi..a vravim,tuna na fore to nik nepochopi, pokial nemal v blizkosti manipulatorov.
ja mám aj problém sa ovládať...keď mi mama začne nadávať alebo ma kritizovať..mám problém byť ticho..a často aj ja vybuchnem na ňu...čo vám pomáha keď ste v takej situácií..ako to rodičovi nevrátiť/ resp. zniesť keď vidíte že na vás útočí? :( Asi kladiem ťažké otázky.no fakt mám doma s mamou zlý vzťah...a asi každý deň to skončí urážkami hádou a nerozumiem..s inými ľuďmi sa nehádam a nechápem :/
Nie je taky rodic, ktory by svoje dieta nemanipuloval. Samozrejme, je to manipulacia. Je iba na tebe do akeho stadia to budes tolerovat
