Je mi úplne hrozne, celu noc som nespala, plakala som a rozmýšľala ako strašne ľudia klamú jeden druhého, ako sa tvária že všetko je ok a pritom je ich vzťah založený na klamstve a vypocitavosti..... Už ani neviem kedy som sa cítila naozaj šťastná a ci aj to nebol len klam, som tak unavená z hrania tejto role že čím ďalej tým viac premýšľam nad smrťou, cele moje vnútro ma boli, ťaží a ja deň za dňom musím hrať ako je všetko fajn A pritom to tak nie je..... Celý deň sa teším na to ako zaspím a bude sa mi snívať niečo pekné a to šťastie pocitim aspoň počas snívania, lebo realita ma len zabíja, nič naozaj nič ma neteší, jedine ma utesia domáci miláčikovia, nemám chuť ani žiť.. Už minule som premýšľala aké by to bolo len tak vypáliť v plnej rýchlosti do stromu.... Alebo si skočiť pod vlak, som unavená tak moc.... Stále budem opakovať že ľutujem ze som nezomrela keď som mala 13, keď som sa pokúsila zabiť.... Teraz mam 29 a nič z môjho života nestalo za to...vôbec nič... . Skôr ma tie roky len utvrdili že na tomto svete je život úplne o ničom..... Bože ako moc si už neprajem sa zobudiť.... Neexistovat........ Naozaj už nevládzem...... Nemilujem, nejsom milovaná.... Skôr ma len každý využije na to co potrebuje a je to tak celý život, keď si predstavím koľko som premýšľala nad riešením svojich nejakých problémov a ako ľahko mam po nich stačí len chvíľka odvahy a kúsok beznádeje a je to... Nebaví ma vysvetľovať ľuďom okolo mňa ako je možné že to takto cítim.... Je to aj ich chyba..... Myslím si ze ani ľudia ma nemajú radi....a viete čo? Už je mi to jedno..... Dúfam že dostanem skrat a skončím to..... Ak by sa dalo umrieť na smútok a prázdno v duši..... Tak som už dávno preč... Vážte si ak máte šťastie to citeľné aj lásku, lebo ak to stratíte, ostane len ticho a prázdnota...... A nekonečný boj samej so sebou..... Myslieť si že niekoho mate a skutočne niekoho mat je dosť rozdiel, ak to necítite dušou tak to tak nie je a vy žijete v klamstve tak ako ja.... Všetko mohlo byt inak... Som celkovo sklamaná komplexné zo všetkého.... Zo seba, z ľudí..... :( sorry za výlev, ale musela som niekde vypustiť aspoň časť z môjho trápenia...... A môžem zas o hodinu a pol vstať s starať sa a tváriť sa i keď už padám na hubu... Úplne mam chuť sa v jebat už na všetko a na všetkých....... Dobre sa odpáliť a skončiť
Úplná prazdnota
fuj, ty si dobry energeticky upir, ze to cele nemozem ani docitat
od takychto jak si ty na 100 honov daleko
zbohom
Súhlasím, ja som nad týmto všetkým nejeden raz premýšľala a veru poviem ti, že niečo na tom, čo si napísala je. Nejeden-krát som si v živote povedala: prázdnota, prázdnota, totálna prázdnota. Vakuum. Ale tých ľudí, čo to takto cítia a vnímajú nie je veľa. A vieš prečo? Lebo potom by bolo podstatne viac osamelých ľudí a podstatne viac útekov zo života (alebo pokusov utiecť). Ešte ti niečo napíšem k tvojim posledným vetám: Úplne mam chuť sa v jebat už na všetko a na všetkých....... Dobre sa odpáliť a skončiť. Tak teda na toto ti poviem: nehanbíš sa? kto to bude potom po tebe upratovať???
Velmi riesis a prezivas sprostosti.