Je mi úplne hrozne, celu noc som nespala, plakala som a rozmýšľala ako strašne ľudia klamú jeden druhého, ako sa tvária že všetko je ok a pritom je ich vzťah založený na klamstve a vypocitavosti..... Už ani neviem kedy som sa cítila naozaj šťastná a ci aj to nebol len klam, som tak unavená z hrania tejto role že čím ďalej tým viac premýšľam nad smrťou, cele moje vnútro ma boli, ťaží a ja deň za dňom musím hrať ako je všetko fajn A pritom to tak nie je..... Celý deň sa teším na to ako zaspím a bude sa mi snívať niečo pekné a to šťastie pocitim aspoň počas snívania, lebo realita ma len zabíja, nič naozaj nič ma neteší, jedine ma utesia domáci miláčikovia, nemám chuť ani žiť.. Už minule som premýšľala aké by to bolo len tak vypáliť v plnej rýchlosti do stromu.... Alebo si skočiť pod vlak, som unavená tak moc.... Stále budem opakovať že ľutujem ze som nezomrela keď som mala 13, keď som sa pokúsila zabiť.... Teraz mam 29 a nič z môjho života nestalo za to...vôbec nič... . Skôr ma tie roky len utvrdili že na tomto svete je život úplne o ničom..... Bože ako moc si už neprajem sa zobudiť.... Neexistovat........ Naozaj už nevládzem...... Nemilujem, nejsom milovaná.... Skôr ma len každý využije na to co potrebuje a je to tak celý život, keď si predstavím koľko som premýšľala nad riešením svojich nejakých problémov a ako ľahko mam po nich stačí len chvíľka odvahy a kúsok beznádeje a je to... Nebaví ma vysvetľovať ľuďom okolo mňa ako je možné že to takto cítim.... Je to aj ich chyba..... Myslím si ze ani ľudia ma nemajú radi....a viete čo? Už je mi to jedno..... Dúfam že dostanem skrat a skončím to..... Ak by sa dalo umrieť na smútok a prázdno v duši..... Tak som už dávno preč... Vážte si ak máte šťastie to citeľné aj lásku, lebo ak to stratíte, ostane len ticho a prázdnota...... A nekonečný boj samej so sebou..... Myslieť si že niekoho mate a skutočne niekoho mat je dosť rozdiel, ak to necítite dušou tak to tak nie je a vy žijete v klamstve tak ako ja.... Všetko mohlo byt inak... Som celkovo sklamaná komplexné zo všetkého.... Zo seba, z ľudí..... :( sorry za výlev, ale musela som niekde vypustiť aspoň časť z môjho trápenia...... A môžem zas o hodinu a pol vstať s starať sa a tváriť sa i keď už padám na hubu... Úplne mam chuť sa v jebat už na všetko a na všetkých....... Dobre sa odpáliť a skončiť
Úplná prazdnota
Tomas dokazes pomoct aj mne ?mam podobne pocity,ako zakldazelka, si psycholog?ci psychiater,?ked ponukas pomoc?
Myslím, že tu ťa skôr deptajú a nie podporujú.
Ilily si nevsimaj, je to miestny zatrpknuty trol a jej prispevky posobia destrukcne na ludi hladajucich pomoc. Nenavidi zeny a vsetky jej prispevky utocia na zeny, nech maju problem akykolvek.
Ahoj úplne ťa chápem, som na tom rovnako. Nejak nevidím zmysel v ničom, ale dakedy mám obdobie aj pol roka že som spokojná a šťastná, teším sa z hovadin, ale vždy viem že príde tá "čierna fáza".... Nejak som si už na to zvykla, takisto som sa pokúsila sa zabiť no.skoncila som na Are v kome, a žijem ďalej. Už to neskúšam radšej :D bolo to pred pár rokmi ale už by som to nikdy nespravila, ale veľa premýšľam o smrti. Žijem sama nemám ani domáce zvieratko, priateľov tiež nemám veľa no mám milujúcu rodinu, no oni ma nechápu nevedia čo zažívam a ako veľmi si prajem nezit v tomto svete. Ani ich tým nechcem zaťažovať,, lebo by sa kvôli mne len trapili.Jednoducho príde mi celý svet nezmyselný no zároveň mi všetko do seba zapadá, ale často mávam pocit že sem nepatrím, nikam nezapadam, som často sama len s hudbou alebo myšlienkami, aj keď chodím do práce medzi ľudí, tvárim sa že je všetko ok. No asi premýšľam až príliš a z toho mám potom takéto stavy, sama už neviem, skúšala som hocičo, aj cvičiť, aj upratovať, prechádzka, sadenie kvetov, malovanie a pod, kadečo len aby som zahnala čierne myšlienky. No keď napríklad cvičím začnem pri tom.neskutocne plakať a nedokážem.prestat, aj keď pokračujem v cvičení... je to.sialene, ja som sialena :) mám pocit ze už len prežívam, nikam nechodievam, ale aj mi ta samota vyhovuje, lebo keby toto poviem niekomu, čo prežívam tak hneď ma odsúdi, alebo sa prestane so mnou bavit. Priateľa nemám skôr mám pocit že sa má chlapi boja, lebo som divná, iná... Ani neviem či by som dokázala fungovať vo vzťahu, keď aj tie vzťahy mi prídu nezmyselne, ako si všetci klamú a podvádzajú sa, keď to vidím všade naokolo tak ma prechádza chuť vôbec si s niekým niečo začať...
už minule tu písali , ako to tu ide dolu vodou .... že tu do seba ľudia len skáču a hádajú sa majú pravdu .... tu sa človek pochopenia nedočká .... bola chyba čakať , že si niekto normálne popíše ,,,, to je dnes asi normálne ....
Ja skôr nechápem prečo by ma mali druhí prijať ? potrebovala som to napísať , píšu tu oveľa väčšie hovadiny a hlúposti ľudia ...
no jasné , že to nieje v pohode a v pohode je jesť lieky , ktoré ťa ešte viac rouzj3bú ? snažím sa fungovať bez nich a nečakala som , že tu po mne niekto bude útočiť? ja neviem , máš nejaký problém ty ? pretože ja som tu za tu za tú zlú sajúcu sviňu , ale ty na mňa kladne tiež nepôsobíš , ak máš potrebu tu do mňa skákať ... hm ? alebo, že by si si aj ty tu ventilovala niečo ? no absolútne ma nepoznáš , usudzuješ a robíš závery z jedného príspevku ....Vieš ja tu nikoho neurážam , neútočím a zo života viem , že si skákať po sebe nenechám , ak chceš byť dominantná a múdra skús to na niekoho iného , lebo ja mám ľudí ako si ty . úplne u piči ... :) pekný deň , ty pozitívna kvetinka ...ktorá len mudruje a útočí miestio dobre mienených rád .... že ťa to baví
a fakt veris, ze ked sa ti "tento stav" ozyva iba raz za mesiac, ze na nom neni nic pravdy a vlastne je to v poriadku, zatoze inak fungujes v pohode?....skor to po cely zvysok mesiaca iba poltacas, a krotis sa, kym to opat nevypustis takto von
fakt skvele takto zit od 13-tich a tvarit sa, ze (najskor lieky) vsetko vyriesili
no dakujem pekne za take naladenie a podporu
toto ma od otvorenosti teda daleko, sak v kazdej vete tvrdis cosi ineho a popieras jedno cez druhe
skor sa iba pretvarujes, aby ta druhi prijali, no co z takeho prijatia, ked pred nimi nemozes byt otvorena? nic - jak pre nich, tak pre teba
No inak vôbec nie upír práveže sa snažím druhých vždy naladiť počas dňa podporiť :), to len občas mám takýto pocit a dnes je to relatívne v pohode, no odpáliť som myslela ze si dat trebárs grass :), a v pohode nuž každý jeden sme nejaký niekto je trápne povrchný zaoberajúci sa len sám sebou a je to OK. Ja poviem otvorene je veľa vecí nad ktorými sa zamýšľam a je toho potom veľa áno radšej by som bola jednoduchý človek co si zije a mnoho pocitov by som ani nepoznala to je výhoda mnohých ale dik :) ale určite aj vy máte také stavy že je toho veľa... Ešte k tomu upírovi, našťastie zvláštne je ze sa absolútne nemám v spoločnosti potrebu sťažovať som od ludi odmerana. Mam všetko čo chcem a nepotrebujem ľudí žiadať o nič..... A po väčšine času mi je sveta žiť, upíri sa sťažujú na život nonstop ja mam raz do mesiaca tento stav ale ok vidím ze poniektorí sú tu nonstop pozitívne naladený ako som povedala potrebovala som to vypustiť tak vďaka :)
