dobry den, mam 18 rokov a som momentalne v 2. rocniku na SS. problem je ten ze sa tam do mna kazdy obuva a nikto nema predo mnou respekt. najhorsie je ze neviem nikomu uprimne vynadat. vzdy ked sa da pomozem a to je ten dovod. Za dobrotu na zobrotu ako sa hovori. Poviem par prikladov:
sedim si ucim sa. je prestavka. zrazu ma trafi plesnivy chleba do hlavy. otocim sa vsetci sa smeju. co robit? ako zareagovat?
sedim v lavici. zrazu pride spoluziak vedla mna povie tak ironicky: "ahoj!" a odide. samozrejme sa dalsi 2 smeju. ako reagovat?
Prosim nepiste ze IGNOROVAT. to v praxi nefunguje.
najhorsie je ze ja sa tam skoro s nikym nerozpravam. nejak neviem o com sa rozpravat. nemam tu odvahu za niekym prist a prihovorit sa alebo sa len tak "pridat" pretoze sa bojim ze sa nebudeme mat o com rozpravat a nastane trapne ticho. najhorsie je ze ja niesom uprimna a stale len premyslam ako ma vidia ostatni spoluziaci ako vyzeram z ich pohladu atp.
bojim sa ist do konfliktu s niekym pretoze ten "niekto" ma za sebo celu triedu vsetci sa s nim rozpravaju a somnou nikto. Ako sa branit ?
Ako sa mám brániť pred sikanov?
to urcite nie, sama spominala, ze sa tam s nikym nerozprava..,ze ma problem sa niekomu prihovorit..pochybujem, ze oni sa nevedie spravat..oni si ku nej, len dovoluju..pretoze na nich negativne vplyva svojou naturou..na tych co sa presadzuju silou, plati len sila..takze tak..
to je socialna kompetencia, ktoru kazdi clovek potrebuje
kafe - sa ťa spýtam - prečo by sa ona mala učiť ,,odpálkovať,, spolužiakov?
Prečo by spoločnosť, rodičia, učitelia nemali naučiť ich, že sa jej nemajú smiať? Že plesnivý chlieb sa nehádže ľuďom do hlavy a že to, že je niekto iný neznamená, že si môžu do neho kopnúť.
Prečo nenaučiť druhých sa správať, ale radšej naučiť ju, aby sa vedela brániť?
nuž, nemusíš sa brániť, ani ísť do konfliktu s nikým. Stačí keď sa naučíš byť sama sebou. Aj mne to trvalo, neber to tragicky, naučíš sa.
Prvá vec - prestaň pomáhať. Lebo za dobrotu na žobrotu, to platí pre blbcov, čo si nevážia svoj čas, námahu a nevedia povedať NIE a nechajú sa využívať. Pomáhať je fajn, pokiaľ chceš a máš z toho dobrý pocit. Ak ťa spolužiaci nemajú radi, prečo stále znovu a znovu pomáhaš? Aby sa ti zase smiali a ubližovali ti? Ak chceš rešpekt, nauč sa povedať nie, nepomôžem ti, neurobím to, nechce sa mi, serem na teba... a veľmi dobre si rozmysli KOMU a kedy pomôžeš. Radšej 20x povedz nie bez rozmýšľania, aby si si na to zvykla a neskôr... pomáhaj tiež radšej len OBČAS.
Druhá vec. Tie príklady čo si spomenula... potrebuješ sa len naučiť ľudí odpálkovať. To sa stalo asi každému (mne tiež), že sa mu v práci/škole smiali. Takže neber to, že si jediná na svete. Je to dobrý tréning a v živote sa ti to zíde. Povedať: - Ahoj debil,- a usmiať sa. - Vy ste dobrí idioti/ Bože taká som hladná, ďakujem ĎAKUJEM, ste strašne milí.. zožerem aj plesnivý chleba, - a hoď ho do koša.
Ako ťa vidia spolužiaci? Ako trapku, suchára čo sa nevie uvoľniť a baviť... presne takto vyzerá človek, čo je smutný, nemá rád sám seba, nevidí dobré veci na sebe, prípadne koho doma ponižujú alebo má ťažšiu rodinnú atmosféru doma. A čo s tým? Vieš, ťažko uveríš tomu, že si fajn človiečik ale je to úplne kľúčové v živote - naučiť sa mať rád sám seba. Je to niečo ako ohník v tvojom vnútri, teplo priťahuje pekné príjemné veci, okamihy, ľudí do tvojho života. Smútok, neistota, strach, podceňovanie.. to je prázdnota, ktorá priťahuje rovnako prázdnych ľudí, kazivé veci, nepríjemné situácie...
Naučiť sa s niekym rozprávať :) he-he, dá sa to cvičiť. Ja som sa to síce naučila, ale nechce sa mi a nerozprávam sa s ľuďmi.
Pozri, strach má veľké oči. Práveže, keby si do toho konfliktu išla, videla by si, že nikto z triedy sa za toho druhého nepostaví. Bola by si len ty a ten, s ktorým sa hádaš. Neboj sa postaviť sama za seba, to chce gule! Máš na to. To že sa s niekym rozpráva celá trieda neznamená, že sa za neho budú aj biť a ochraňovať ho ako bodygárdi.
Držím ti palce, aby si nebola mäkká ale spevnela, našla svoju kožu a vedela si povedať svoje na plnú hubu.
Je zaujímavé sledovať, ako to všetkých pohoršuje a ako sa tomu čudujú. hej, je to bežný jav v spoločnosti. Dialo sa to keď boli moji rodičia mladí, dialo sa to keď som bol ja mladý a deje sa to aj teraz. Len miera agresivity sa stupňuje.
Rozdiely medzi ľuďmi sú markantné a dieťa, ktoré nemá to, čo iné deti alebo sa niečím odlišuje je vystavené práve takýmto atakom.
No a čo je najhoršie, že nad tým všetci zatvárajú oči. No a detských psychológov či učiteľov často robia tí, ktorí podobne, ako mnohí ďalší šikanovali za svojich školských čias svojich spolužiakov.
A tí ľudia, ktorí to robili sa nad tým v dospelosti najviac pohoršujú, či to odsudzujú...Pohlo sa v nich svedomie = nie
Na vracanie mi z toho je
Na úpor neni lieku. Zmeniť školu.
tak to je sila a ucitelia nic? dovolia aby decka sikanovali druhych ale platy by cchceli vyssie! to co je?
Spýtaj sa ho, či má IQ hupaci kôň. Podla toho by mal isť do osobitnej školy.
