ahojte, možno tu už bolo viac takých tém, neviem. Mojím problémom je že ma trápi osamelosť. Ja viem že mi tu na to nikto nedá liek ale chcem to zo seba aspoň dostať. Nie som introvert ale ani celkom extrovert. Asi niečo medzi. Rada sa bavím, chodím von a tak ale ťažšie sa začleňujem do nových kolektívov - mám z toho akýsi stres, asi to na mne aj vidno, lebo potom pôsobím tichšie..proste vtedy neviem byť sama sebou. Do toho sa ľuďom neviem pchať do zadku a preto všetko som vždy mala okolo seba menší okruh ľudí. Avšak nedávno som prišla o najlepšiu kamarátku..našla si sociopata, ktorému jej blízki nevyhovujú...zmenila sa. Je to už pár rokov a aj keď sme už prestali chodiť po diskotékach a pod., aspoň občas sme sa stretli...teraz sa na mňa ale úplne vykašľala...vraj by sme sa už nemali stretávať atď a všetko hodila na mňa...ďalšia kamarátka sa ide vydávať...rada by som ju v ten deň videla, povedala, že ma pozve medzi prvými kamarátmi a nakoniec..ma nepozvala vôbec....ďalší kamarát je fajn, kým nie je v kolektíve...vtedy má nutkanie sa predo mnou predvádzať, keď som von aj s jeho partiou..proste sa na mňa vykašle a nevšíma si ma, alebo opeľuje nejakú babu :D ...už pri mne ostali len dvaja ľudia, ale jedna nebýva v SR a druhý je do mňa zaľúbený aj keď spolu byť nemôžeme, takže si myslím, že o chvíľu si pôjde po svojom..ja viem, že to sú pre niekoho len povrchné problémy...ale mňa bolí, že sa nemám komu vyrozprávať, že nemám súkromný život, že sa blíži leto a ja nemám ísť s kým na výlet, či kúpalisko, alebo je u nás nejaký koncert či diskotéka, kino a ja sedím doma lebo nemám ísť s kým...a pri ľuďoch okolo sa cítim taká nechcená, odkopnutá...Vlastne si už myslím, že nie je tým, že by som bola v nesprávnej spoločnosti ale že je to mnou a tým pádom to tak aj ostane, lebo ja som aká som, neviem to potlačiť ani zmeniť, nejde to...ďakujem každému kto si to aspoň prečítal, aj za rady, ak nejaké napíšete.
osamelosť
Ono je to jedno s druhým, môj pohľad aj pohľad okolia, sčasti je to náhoda alebo také čosi, že mám často šťastie na priateľov - podrazákov ale za ten odstup u iných si môžem aj sama lebo neviem byť prirodzená v tlupe cudzích ľudí...ale keď sa poznáme, som v pohode, ako každý iný človek...Viem, že musím niečo robiť s tou mojou fóbiou alebo čo to je, len netuším čo...
kolegov z práce momentálne ani nemám, plánujem ísť na vysokú. Mala som 2 práce, v oboch som pracovala s ľuďmi...to sa mi páčilo, ako píšem nie som ani extrovert ani introvert ale niečo medzi...v prvej práci som mala zlý kolektív - závistlivé ženské, z toho intrigy atď...to mi teda v mojej povahe nepomohlo...v druhej práci som pracovala samostatne, nemala som kolegov ale stretávala som sa s ľuďmi, pracovala som s nimi a to mi vyhovovalo, nie som zase ten typ ktorý chce tráviť čas sám, len sa necítim dobre v tlupách ľudí ak s nimi mám fungovať celý deň a nepoznáme sa... neviem sa otvoriť, byť hneď sama sebou...a do toho tie podrazy od priateľov...
Ako Jumbacisko napísal, to otáčanie sa chrbtom tam bolo napr. v prvej práci, alebo od kamošov, ale nie tak že by sa im hnusilo sa so mnou baviť, nie som zas nejak čudná, iná...
Vierka55: Ako nevravím, že to, čo vravíš, nemá logiku ale povedz mi: Poznáš niekoho, kto na pohľad nebudí dobrý prvý dojem, ale má hromadu priateľov a perfektný sociálny život? Ja nie
Jumbacisko: Myslím, že ak sa od nej ľudia odvracajú, tak iba zrkadlia to, čo cíti ona sama k sebe. Podľa mňa sa podceňuje, neverí si a okolie ju potom odmieta tak, ako ona odmieta samú seba.
Treba hladat na roznych miestach,nevzdavat sa,po case pridu vysledky. Na mna sa tiez priatelia vykaslali a potom som spoznala inych a zistila,ze su to omnoho lepsi ludia ako ti predtym :)
Vierka55: Tak toto mi prosím ťa vysvetli. Keď ľudia sa niekomu zámerne otáčajú chrbtom, keď mu dávajú správaním jasne najavo, že ho nechcú medzi seba, keď sa ľuďom hnusí s takým človekom čo i len rozprávať....to akože si to ten niekto namýšľa a v skutočnosti je vítaný?
No bodaj by to tak bolo....
Nelinka, a čo kolegovia z práce? Tam nie sú slobodní ľudia, s ktorými by si mohla tráviť aj voľný čas.? A napísala si vetu: "a pri ľuďoch okolo sa cítim taká nechcená, odkopnutá..." Toto nie je ich pohľad na teba, ale tvoj.
Nela podľa mňa, len musíš zmeniť svoj uhol pohľadu na svet.
