Ahojte, ani neviem kde začať
Mám 23 rokov, pochádzam z chudobnejších pomerov na koľko moji rodičia sú rozvedení a mám ešte dvoch mladších súrodencov. Žijeme v dvojizbovom byte ale máme sa radi i keď peňazí nie je veľa. Samozrejme ja pracujem aj moja segra. Do teraz som pracovala len na dohodu kedze som študovala na Vš, denné štúdium.Minulý týždeň som ukončila úspešne bakalársky ročník a aktuálne sa mi už risuje práca. NO A teraz k veci. Mám priateľa, rok aj tri mesiace. Má 25 a žije s rodičmi i ked uz dva roky pracuje a zarába okolo tych 500 eur mesačne. Jeho rodicia sú vsak opak nas, maju dom, auto a ale podstatné je ze peniaze su u nich na prvom mieste.Priatel je jedinacik a velmi si ho rozmaznavali. Platili mu aj výšku súkromnú ale nezvládol ju tak nastupil do prace. Ked sme zacali spolu chodiť a predstavil ma jeho rodicom, vyzeralo to fajn, pytali sa ma na rodinu, kde studujem.poznate to klasické otázky. Vyzerali byť celkom pohode. No lenže byvame dediny vedla seba tak ma poznali (kedze aj spievam, vela ludi ma pozna v okoli) Mamka mu vsak poza moje chrbty hovorila veci :som s chudobnej rodiny, bude ma musiet zivit aj moju rodinu (:D toto ma pobavilo) a chodila som s tym a otecko dodal ze som pekne« j*bnuta »ze ani slovko nepoviem ze so ticha (zrejme som na prvej návšteve mala robiť stand up komedy :D) tak som bola z toho mimo. Ako cas plynul a ja som pocuvala hlavne od jeho sesterky a co som sama pocula u nich nechtiac....som si myslela ze to utichlo. Kedze na kazdej spolocnej oslave alebo tak ma ludia chvalili pred jeho rodinou ze spievam ze studujem som sikovna bla bla...Ale vcera som zazila horor :( proste vracala som sa z korcul ze pozrem priatela este no a ten sa chystal do prace tak som tam ostala z jeho mamou a ta spustila: 1. Kde pracujem (podotýkam ze mam tyzden po statniciach a pracovat zacinam od zajtra prveho)preco este nepracujem a co chcem z mojej vysky robit.ze to sa nezamestnam 2. Dozvedela ze som si dala ziadost aj do firmy kde moj priatel robi robotnika ale ako obchodný manažér (budem vybavovať objednávky a tak) no a ze preco tam chcem ist ze mu chudatkovi narobim problémy 2. Vsimla si ze mam 'novy' mobil (mam ho uz 3 mesiace kupil mi ho priatel ALE s tym ze na narodky ani meniny som nic nedostala potom od neho ani kvet) a zacala kto mi ho kupil, kde, zakolko, kedy (musela som vymyslieť ze otec lebo priatel mi zakazal vraviet ze on....proste sprava sa ta rodina ako ku menejcennej spine ...a najhorsie je ze sem tam taký pristup ma ku mne aj priatel kedze do neho tlaci..je mi to strasne luto lebo ho naozaj milujem..a neviem ako dalej...tento rok je moje sebavedonie je tak male ze sa bojim uz len ist do obchodu alebo len tak na bicykel ze sa ostani na mna pozeraju ako na nejaku.... nevladzem..neviem.co dalej
Budúca svokra (možno) ma terorizuje
Chvilku by som testovala priatela ci stoji za mnou, a ak nie tak dovidenia. Mam za sebou vztah kde bola rodina velky problem, a chlap nie ze by za mnou nestal, ale vedela som ze nikdy nepojde proti nim. Rok som bojovala, verila ze nieco dokazem. Nakoniec to bol velmi bolestivy koniec. Tolko stresu co som zazila za jeden rok mi vystaci na dalsich 10, pridali sa k tomu aj zdravotne problemy. Keby som dnes bola v podobnej situacii ani sa nesnazim a rovno to ukoncim. Cele ma to aspon nieco naucilo :) Hlavne vazit si samu seba a necitit potrebu niekomu nieco dokazovat.
Ja ti radim kasli nanho. Predstav si ako by to slo dalej ak by ste spolu ostali. Myslim buducnost, rodina, deti. S takymi svokrovcami dakujem pekne :D Tiez, vyrastli ste v inom prostredi, mate ine hodnoty. Mozno to teraz az tak nevidno a nie je to problem medzi vami, ale raz sa to ukaze.
Presne zatial chcem urobit presne toto ze ku nim nebudem chodit :( a priatelovi to vysvetlim
pri hentakej jeho materi by si sa aj do ameriky mohla odstahovat stale by nedala pokoj viem o com pisem ked sa uz aj on tak k tebe chova ja by som s nim teda do spolocneho byvania vztahu a riesenia buducnosti neisla lebo ta budu podcenovat stale to su taky ludia co sa nezmenia a takych si drz od seba si mlada ja som si po 30tke nasla toho praveho s ktorym mame deti a o nic som nedosla...
Jj, dedincania...presne ako pise Matyo. Podobny "vztah" mam za sebou.
Vyvrcholilo to tym, ze som zostala teh. a "priatel" ma zhodil z poschodia, aby som o dieta prisla, pretoze jeho rodicia spekulovali, ze s kym to len mozem mat. A ine veci, co nebudem pisat radsej. Podotykam, bola som slusne dievca no div ma neupalili ako carodejnicu!
To je zase len ďalšia typická slovenská zakomplexovaná yebnutá dedina. Bolo by dobré odísť s frajerom niekam preč, život v blízkosti takýchto ľudí ťa psychicky zničí, hlavne keď si nesebavedomá a psychicky slabá. Pokiaľ si ťa frajer nezastane, tak je chumaj aj on rovnaký ako jeho rodičia. Yebnutých ľudí sa treba strániť, s nimi sa nedohodneš, nepochopia ťa majú v hlavách nasraté...
hypoteku ti daju aj ked mas 350 eur mesacne.... a mimo to ja by som si s nim nezacinala...ako hovorim bude po mamicke ked je na teba taky ako ona....
Navrhla som mu podnajom kedze hypoteku nam nedaju na byt kym budem.studovat na magistri no a to nechce zevraj nechce platit niekomu ale chce svoje a k tomu potrebuje aby sme mali pracu na ttp obaja
Ries to s nim. Navrhni odchod do ineho mesta, spolocne byvanie-len vy2ja, ziadne navstevy od jeho rodiny (inak vam znicia vztah a vsetko)
Ked nebude chciet tak to ukonci, nema to zmysel.
