Neviem čo to je problém či nie no mám skoro 17 a nikdy som nebol chlastať s kamarátmi ani nikam moc nechodím... Kamarátov mám len zo školy no tí majú aj svojich... často som sám doma kde hrám hry alebo som na nete... mne to moc neprekáža pretože som niekedy rád sám no otec do mňa furt ide s tým že prečo som doma že to takto nemôže byť že mám ísť von a bla bla bla. No ja možno aj mám s kým no nechcem. Keď som bol na základnej tam som to nejako neriešil vždy som si hovoril že mám čas no neviem či už nie je neskoro. Ja osobne si myslím že niekedy je to fajn ale ako vravím ja som rád sám doma kde sa izolujem od ludí ktorý mi niekedy aj dosť vadia... Najviac ma na tom štve že keď mi niekto rozpráva o tom čo robili a tak tak je mi to nepríjemné lebo som sám doma a nemám im čo povedať a iba ticho sedím a tvárim sa jak debil... Nejako často o tom nepremýšlam ale keď do mňa niekto takto pi*uje tak potom si prídem ako asociál, autista a neviem čo ešte... možno že si o mne myslí že ma v škole šikanujú no pritom to pravda nieje povedal by som že som aj celkom "obľúbený" ľudia hovoria že je so mnou sranda... No neviem čo stým že som furt doma ten tlak doma od rodičov a od okolia ma ubíja a som z toho smutný. No nemám síl na to niekomu z mojich spolužiakov-kamarátov povedať poď ideme sa niekam ožrať alebo tak lebo mňa to moc neláka niekam ísť a zvariť sa... Ja mám aj svoje záujmy chodím športovať no tam sú väčšinou o polovicu starší ako ja a s nimi je tažko sa rozprávať lebo neviem o čom a ja som dosť taký tichý keď niekde som sám v okolí cudzích ludí... A nikto z mojich kamarátov nemá rovnaké záujmy ako ja dokonca hráme aj odlišné hry... Dosť premýšlam o tomto ako celku že je to uzavretý kruh a rozmýšlal som že keby mám nahodou dievča čo by som jej povedal keby sa ma spýta na kamarátov... Fakt je to dosť na mňa také neviem popísať ten pocit asi smútok... Niekedy mám náladu sa na všetko vykašlať a odísť niekam ďaleko od všetkého a všetkých niekde sa izolovať a byť sám pretože mne to dosť vyhovuje a nemám moc rád komunikáciu s ľudmi lebo si s nimi nám čo povedať a mňa nezaujímajú triviálne veci ako čo robím, čo som robil alebo čo budem... Preto som radšej sám... neviem či to je nejaká psychická porucha či nie... no nevadí mi to... mne vadí to keď niekto do mňa za to pi*uje a stará sa do mňa mám chuť za to tomu človeku poriadnu naj*bať...
Dnešná generácia
Vidím že nie všetci pochopili moje myšlienkové pochody ja nemám totižto záujem o interakciu s ľuďmi akej kolvek vekovej kategórie...
Dnesna generacia je ok.
Toto som počúvala tiež celú pubertu. Našťastie som po strednej odišla byvat na intrák 300 km daleko, a už som sa domov bývať nevrátila. Ak by ma nevzali na výšku, tak by som odišla za prácou. Podľa mňa len vtedy budeš mať kľud, ked odides z domu.
Každý sme nejaký, ži podľa svojho najlepšieho presvedčenia.
Myslím si, že si úplne v pohode....netráp sa na tým. Ja napr. určite niesom introvert, som dosť veselý človek, ale tiež mi niekedy prekáža spoločnosť iných. Cítim sa dobre doma sama, alebo s mojim mužom a nič ine mi nechyba, keď ma baby volaju niekam si sadnuť, málokedy sa mi chce.
Lezie mi na nervy ako za mnou všetci doliezaju, nechápem prečo. Akurát teraz riešim spor s kolegynou, ktorá mi začala vyčítať vraj sa izolujem. Ja som ju nikdy nenutila so mnou bližšie komunikovať, tak neviem prečo za mnou stále chodí, telefonuje mi a pod. a potom mi vyčíta, že ja taká niesom. Nechápem, prečo si ludia myslia, že ked oni niečo robia jedným spôsobom, musia to tak iní robiť tiež.
Už keď som bola na základnej, nechcelo sa mi moc chodiť s kamarátkami von, radšej som sedela doma pri knihe.
Neskôr na strednej som začala chodievať trocha viac von a chodili sme aj chlastať a také tie pubertiacke voloviny robiť, ale to hlavne kvôli chalanom :-)
Takže tak.
nuz, si klasicky introvert. odporucam ti precitat si nieco o introvertoch, pochopis mnoho veci sam o sebe, ktore su ti neni teraz jasne.
nebudem ti zakryvat, ze byt introvertom je spolocensky mierna nevyhoda, ale vynahradi ti to bohatost a hlbka tvojho vnútorného zivota, ktoru ked budes rozvijat, tak v dospelosti budes zbierat ovocie. hlavne svoju povahu prilis nepotlacaj, aj ked obcas je fakt dobre sa donutit a ist von s ludmi. chlast v tvojom veku je samozrejme nie moc dobry napad, na druhej strane, male davky alkoholu su pre introvertov pozehnanim.
a nic neboj, je nas takých viac, len sme ticho, tak nas moc nevidno :)
priatelku si najdes, to sa tiez neboj, zeny su vacsinou viac extrovertne a ocenuju chlapa, ktory je skor tichsi.
a čo tak si nájsť brigádu..? naučil by si sa pomaly na pracovne navyky, zarobil by si si, vedel by si ake to je zarabať peniaze , že nepadaju z neba, vyplnil by si si volný čas, spoznal nových ludí....
možno so staršími si skor pokecáš ako s rovesníkmi... (ako ja)
ja som v skole tiez nemala kamosky, sice doma som behala po vonku s kamosmi.. ale tak teraz ako chodim do práce nemám problem, všade kam pridem hned zapadnem, so starsimi si rozumiem , s rovesnikmi si nemám čo povedať...
*ľuďmi...
Taktiež mám 17 rokov, no ani by mi nenapadlo zaoberať sa myšlienkami ostatných osôb. Každý má okrem iného právo prejaviť sa taký, aký v skutočnosti je. Ja s Vami v obsahu úvodného príspevku tejto témy načrtnutého dôvodu nekomunikujem s 98% ľudí, ktorí ma každodenne sprevádzajú pomyselnou púťou životom.
Človek je tvor spoločenský. Niekto je viacej a niekto menej, ale všetci potrebujeme aspoň raz začas sa vyspovedať kamarátom/kamarátovi a prísť na iné myšlienky :) aj z toho môžeš mať tie tvoje ,,pochmúrne obláčiky"... Ak cítiš, že si s nimi nemáš čo povedať alebo nemáte rovnaké hobby, tak proste nájsť aj možno za pomoci nich ľudí s ktorými zažiješ neuveriteľne zážitky a ostanú ti srdcu blízki :) spoznávať nových aj za cenu, že si s nimi nesadneš. Neskúsiš, nevieš. Rozpoznáš to tak, že sa absolútne nebudeš musieť pýtať o čom sa baviť, oni sa budú baviť o hocičom, ver mi :)... Hlavne buď sám sebou a nesnaž sa zapadnúť tým, že si zapáliš cigaretu alebo sa napiješ z alkoholu len preto aby si bol frajer a uznávali ťa. V tejto dobe je veľmi pekné a príťažlivé, keď sa chalan ako ty nespráva ako zviera(až na to tvoje zakončenie slohovky :D som o rok staršia ako ty a viem ako to chodí nájsť si kamarátov na ktorých sa môžeš spolahnúť. Skúšaj a zoznamuj ;) prekonaj sa, lebo prežívaš práce krásne obdobie bez starostí (ako takých) držím palce pri zoznamovaní a dúfam že si moju radu zoberieš ku srdcu.
Ako povedal Thomas Large: ,,Priateľstvo je tak potrebné ako ľudskosť sama.A šťastný je, kto ho nájde, lebo vie, že už nie je sám."
