Dnešná generácia

Neviem čo to je problém či nie no mám skoro 17 a nikdy som nebol chlastať s kamarátmi ani nikam moc nechodím... Kamarátov mám len zo školy no tí majú aj svojich... často som sám doma kde hrám hry alebo som na nete... mne to moc neprekáža pretože som niekedy rád sám no otec do mňa furt ide s tým že prečo som doma že to takto nemôže byť že mám ísť von a bla bla bla. No ja možno aj mám s kým no nechcem. Keď som bol na základnej tam som to nejako neriešil vždy som si hovoril že mám čas no neviem či už nie je neskoro. Ja osobne si myslím že niekedy je to fajn ale ako vravím ja som rád sám doma kde sa izolujem od ludí ktorý mi niekedy aj dosť vadia... Najviac ma na tom štve že keď mi niekto rozpráva o tom čo robili a tak tak je mi to nepríjemné lebo som sám doma a nemám im čo povedať a iba ticho sedím a tvárim sa jak debil... Nejako často o tom nepremýšlam ale keď do mňa niekto takto pi*uje tak potom si prídem ako asociál, autista a neviem čo ešte... možno že si o mne myslí že ma v škole šikanujú no pritom to pravda nieje povedal by som že som aj celkom "obľúbený" ľudia hovoria že je so mnou sranda... No neviem čo stým že som furt doma ten tlak doma od rodičov a od okolia ma ubíja a som z toho smutný. No nemám síl na to niekomu z mojich spolužiakov-kamarátov povedať poď ideme sa niekam ožrať alebo tak lebo mňa to moc neláka niekam ísť a zvariť sa... Ja mám aj svoje záujmy chodím športovať no tam sú väčšinou o polovicu starší ako ja a s nimi je tažko sa rozprávať lebo neviem o čom a ja som dosť taký tichý keď niekde som sám v okolí cudzích ludí... A nikto z mojich kamarátov nemá rovnaké záujmy ako ja dokonca hráme aj odlišné hry... Dosť premýšlam o tomto ako celku že je to uzavretý kruh a rozmýšlal som že keby mám nahodou dievča čo by som jej povedal keby sa ma spýta na kamarátov... Fakt je to dosť na mňa také neviem popísať ten pocit asi smútok... Niekedy mám náladu sa na všetko vykašlať a odísť niekam ďaleko od všetkého a všetkých niekde sa izolovať a byť sám pretože mne to dosť vyhovuje a nemám moc rád komunikáciu s ľudmi lebo si s nimi nám čo povedať a mňa nezaujímajú triviálne veci ako čo robím, čo som robil alebo čo budem... Preto som radšej sám... neviem či to je nejaká psychická porucha či nie... no nevadí mi to... mne vadí to keď niekto do mňa za to pi*uje a stará sa do mňa mám chuť za to tomu človeku poriadnu naj*bať...