Ahojte, predstavte si, že ste v spoločnosti so svojím známym/priateľom/kolegom/kamošom a jeho rodičmi. A vždy keď sa ho niečo opýtate, odpovedajú jeho rodičia zaňho. Vnucujú mu svoju zbytočnú pomoc, nedajú mu dýchať, infantilizujú ho dobre že ho ešte aj nekŕmia. Predstavte si, že ten človek na svojho rodiča v tej chvíli vybuchne nech mu dajú pokoj, že už má dosť a že sa pred Vami cíti trápne. A rodič začne: Ale zlatko, poklad, ja ti len chcem dobre, pokladík, no vidíte toho môjho syna...?
Čo by ste si mysleli? Boli by ste na jeho strane, že to preháňajú a že je to možno aj choré a mali by ho nechať dýchať? Alebo by ste súhlasili s jeho rodičmi a chápali by ste to tak, že chlapec je nevďačný/zlý na rodičov?
Pre informáciu, mám 19 rokov a presne takéto veci dakedy zažívam.
Čo by ste si pomysleli?
toto su problemy, ktore treba riesit hned ako vzniknu
: D
jumbacisko - by som povedal ostatným, že testuješ umelú inteligenciu :D Rodičia, že ti nahrávajú program a rozprávajú za teba, pretože nemáš ešte dostatočne vyvinutý rečový modul :D
Veď niečo vyskúšaj :)
Alebo okoliu povedz, že si lenivý rozprávať a odteraz ak budeš v nejakej spoločnosti a budeš chcieť odpovedať obráť na jedného rodiča, nech odpovie za teba.
Podľa mňa veľmi skoro pochopia. A ak nie, tak sa aspoň zasmeješ :)
Ty si ale nevďačný syn !!!! Buď rád, že si zlatko, že si ťa cenia, veď niekedy vyrastieš a začneš im to vracať , zlatí moji rodičia .
Skús vyrastať v domove, tam žiadne zlatko nebudeš !!
zmaturovat, zamestnať sa, nasetrit, vypadnuť z domu...! či uz zatial niekam do prace ktora zabezpečuje byvanie, čo je najlepsie, no a naj hned po skole.. da sa pekne nasetrit ...alebo vypadnut do zahranicia...
lebo taky rodičia urobia z decka nesamostatneho debilka..
hehe 1: hihi
ale vazne jumbo, mal by si vybuchovat castejsie, kym si to nezapisu do sedej kory mozgovrej - oni nejsu tvoji hovorcovia a ty nejsi ich majetok
mas ich vobec rad?
treba si dupnut a ukazat gule, konecne
Myslim si ze rodicia velmi lubia syna , apriam na nom lipnu a stale je to ich malicky syncek , a asi sa velmi tesia ze si nasiel priatelku , a ze je to znakom ze uz dospieva a pre nich je to ze m=ich malicky syncek dospieva a velmi to prezivaju v dobrom samozrejme , ber to ako milu vec , hlavne na nich neutoc :D Inac sama by som si priala ma taku svokru :D :D
Jumbačisko,
čo by som si myslela?
To, že rodičia ľúbia svojho syna, ale tá ich láska začína prerástať do lásky patologickej. Možno si to sami neuvedomujú, preto namiesto výbuchov, aj keď ich dokážem pochopiť, odporúčam rozhovor v súkromí.
Rodičia Ťa majú radi, určite aj Ty ich. Vystihni vhodnú chvíľu, porozprávaj sa s nimi. Povedz im, že ich máš rád, budeš mať rád, vážiš si ich, ale nechceš, aby medzi vami vznikali zbytočné napätia a nezhody, že si už veľký chlapec a dokážeš aj sám odpovedať na otázky, že Ti vadia určité veci a požiadaj ich, aby to rešpektovali. Nezabudni im za ústretovosť poďakovať a objať ich. Buď to pochopia na prvýkrát, na x-krát alebo... Ber to ako lekciu, kt. Ťa má niečo naučiť. Riešeniu konfliktov? Trpezlivosti? Pochopeniu?
Tak Ti držím palce, nech sa to podarí na prvýkrát! : )
Celý svet, svoje okolie, aj tých druhých, vnímame len ako svoje predstavy. Čím nižšia miera chápania, tým väčší vlastnícky vzťah k tomu, k čomu aktuálne svoju pozornosť smerujeme.Tento vlastnícky vzťah sa potom prejavuje žiarlivosťou, násilím, hádkami, uzurpovaním si práva, aby sa ten druhý správal presne tak, ako my chceme. Tak teba vnímajú tvoji rodičia. Keďže si ich predstava, musíš sa správať ako si oni predstavujú. Im nedochádza, že ty si samostatný tvor. Nie, pre nich si ich a tým je to vybavené. Čím viac sa budeš od ich predstavy odkláňať, tým ťažšie a bolestivejšie to pre nich bude. Plus, si nositeľom ich genómu. Keď usilovne pracovali na výrobe tela pre teba, vkladali tam časť seba. A to ich *seba* v sebe máš a ak sa niečo deje s tebou, oni práve toto *seba* cítia a bolí ich to mnohonásobne viac ako teba. Kde pre teba je to odrenina, pre nich je to otvorená zlomenina. Rozumieš? Oni za to viac menej nemôžu..sú násilne prinútení žiť v tebe ďalej a adekvátne v miere svojho nepochopenia sa sužovať a tebe strpčovať život.
Môžeš to ale celé pochopiť a najbližšie sa nad tou situáciou už len pousmiať, poďakovať za ich skvostné pripomienky a následne si urobiť podľa seba. Bez hnevu, nenávisti, s pochopením a láskou k nim. .o)
